ZABUDNUTÁ HISTÓRIA - Slovensko si pripomína 160. výročie narodenia veľkého národovca
Historička, archivárka, folkloristka a prekladateľka Anna HORÁKOVÁ-GAŠPARÍKOVÁ
PROFIL - Ladislav ŤAŽKÝ sa narodil pred sto rokmi v osade Komov v Čiernom Hrone
ČRTA - Chudík odpočíva Na Hájnom grúni
Gustáv Kazimír LASKOMERSKÝ - Z litografie pamäti slovenského polyhistora
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský na Svetovej výstave vo Viedni
Z litografie pamäti slovenského polyhistora
Pavol M. KUBIŠ – Foto: panoramio.com. archív SNN
Svojou literatúrou obveseľoval v čase, keď slovenská beletria plnila skôr spasiteľskú funkciu. V pomatičnom období sa však nebál do svojich humoresiek, fejtónov a čŕt vniesť nefalšovaný humor. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa narodil pred sto deväťdesiatimi rokmi 4. marca 1824. V roku 1873 sa vo Viedni uskutočnilo grandiózne podujatie: svetová výstava. Centrálne výstavisko vybudovali v známom Prátri. Názorným dokladom o jeho vzhľade je dodnes zachovaná farebná kameňotlač T. Neumanna (tlačil H. Gerhart) Náhodne objavený grafický list je o to cennejší, že dnes by sme už márne hľadali nejaký pôvodný katalóg výstavy alebo dokumentárnu fotografiu z tejto udalosti. Spomínaná farebná litografia areálu svetovej výstavy zachytáva ústrednú architektúru výstaviska – smelú konštrukciu rotundy a hlavnú os na ňu z dvoch strán napojeného dlhého koridoru s priečnymi krídlami a s množstvom voľne stojacich pavilónov uprostred parčíkov s vodometmi. Nevenoval by som sa tak obšírne opisu tejto scenérie, keby som sa o tomto svetovom fóre nebol náhodou dozvedel zaujímavú informáciu spojenú s osudmi slovenského polyhistora (tak by sa popri Matejovi Belovi mal označiť), ktorého však skôr poznáme iba ako lekára a spisovateľa. Áno, ide o Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, ktorý v lete roku l873 spolu s manželkou na radu priateľov (po úmrtí svojich troch detí) pobudol dva týždne – aby sa „rozptýlil“ – práve na Svetovej výstave vo Viedni.
SVäTOPLUK - Kráľovský titul je vierohodný
Staromaďarské kmene ešte neboli v Karpatskej kotline, keď starí Slováci už mali kráľa
Svätoplukov kráľovský titul je vierohodný
Peter MULÍK – Foto: archív SNN
Titulatúra panovníkov sa vyvíjala v každom civilizačnom okruhu osobitne. Slovanský svet, do ktorého sme v 9. storočí patrili, mal svoje zvyklosti titulovania panovníkov, ktoré boli odlišné od používania titulov povedzme v antickom (gréckom a rímskom), v germánskom a v islamskom prostredí. Práve v rímskom antickom prostredí vznikol titul rex, ktorým v latinských prameňoch niekedy označujú nášho panovníka Svätopluka I. Veľkého.