Zabudnite na hľadanie a podporu talentov


ďurindaPočetné spevácke súťaže sa menia na šaľbu a manipuláciu s divákmi

Zabudnite na hľadanie a podporu talentov

Alexander GOCZ – Foto: autor

Začalo sa to pomerne optimisticky. Verejnoprávna televízia pod vedením ambiciózneho Richarda Rybníčka s patričnou slávou odštartovala v roku 2005 licencovaný formát – talentovú súťaž pre mladých spevákov Superstar. Na slovenské pomery vypuklo celkom slušné nadšenie, ba miestami až hystéria. No ruku na srdce. Kto si už dnes spomenie na mená ako Katka Koščová, Martina  Schindlerová či Tomáš Bezdeda? Len prvá z menovaných sa popri materských povinnostiach venuje koncepčne spevu a hudbe, pričom vo svojom žánri zľahka ovplyvnenom baladou, šansónom či folkom je dobrá, aj keď ju rádiá v podstate ignorujú.

Lákavého sústa s názvom Superstar sa potom zmocnila úspešná komerčná televízia. Medzitým sa Tomáš Bezdeda stal známy najmä ako partner vychytenej moderátorky a na jeho koncert v Banskej Bystrici núkali zúfalí usporiadatelia dva lístky za cenu jedného. Aj ambiciózna Martina Šindlerová, pardon, Schindlerová, bola viac známa privátnym životom prepieranom v bulvári ako speváckymi výkonmi.

Pôsobivé predstavenie tvorcov abstrakcie


Zaujímavý výstavný počin Umeleckej besedy slovenskej v Galérii slovenského rozhlasu

Pôsobivé predstavenie tvorcov abstrakcie

Emil SEMANCO – Foto: autor

Medzi členmi najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku – Umeleckej besedy slovenskej 1921 – je pomerne početná skupina autorov, ktorí sa vo svojej tvorbe primárne  a programovo venujú abstrakcii. Práve im vyšli v ústrety organizátori aktuálnej výstavy v Galérii slovenského rozhlasu výstavným konceptom ABSTRAKCIA V., ktorý úrovňou vystavených diel, ich vynachádzavým aranžovaním a napokon aj uvedením na vernisáži vyvolal pozitívne reakcie v radoch odbornej verejnosti aj živý návštevnícky ohlas.

Bolo by na dlhé rozprávanie, prečo najstaršie a jedno z najväčších združení výtvarných tvorcov u nás – Umelecká beseda slovenská – nevystavuje vo svojej budove na terajšom Dostojevského rade v Bratislave – v nedávno premenovanej UMELKE, ktorú začiatkom roka vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Tento funkcionalistický objekt postavili ešte v roku 1926 ako prvý a nadlho jediný špecializovaný výstavný pavilón vo vtedajšom Česko-Slovensku zväčša zo zbierok a z darov členov UBS. V skratke – skrivodlivými a zištnými majetkovými prevodmi po novembri 1989 sa ocitli na ulici...