AKO BOLO, ČO BOLO
Utajovaná vojna zostáva v trezoroch
Peter VALO
V roku 1993 nakrútilo Košické štúdio STV dokument Veľký poker alebo Malá vojna. Začínal sa faktami: 14. marca 1939 odhlasoval slovenský snem samostatnosť Slovenskej republiky. 15. marca ju uznalo Maďarsko. 20. marca písal z Varšavy maďarský veľvyslanec do Budapešti: „Poliaci veria, že sa maďarsko-poľskú hranicu podarí posunúť na západ.“ 21. marca mu odpovedal minister zahraničných vecí Csáky, že sa vojsko pohne v priebehu dvoch dní a veliteľ generálneho štábu Henrich Werth dal rozkaz na útok proti Slovensku. 22. marca 1939 telefonoval z Berlína maďarský vyslanec Sztojay, že malé riešenie môžu uskutočniť.
Maďari uvažovali aj o veľkom riešení. Ak by nenarazili na odpor, chceli pokračovať až po Poprad. 23. marca 1939 maďarské vojská prekročili východné hranice Slovenska.
„Útok prišiel v čase, keď Slovensko uzatváralo ochrannú zmluvu s Nemeckom,“ povedal historik Ladislav Deák. Českí vojaci odchádzali z nášho územia, armáda neexistovala. Maďari nepredpokladali, že narazia na odpor. Nerátali s tým, že agresia, ktorá mala mladý štát zraziť na kolená, spôsobí pravý opak. Za pár dní bolo na východe päťdesiattisíc vojakov...
Spomienka na Malú vojnu zjednotila odbojárov i neodbojárov. V roku 1991 pri hrobe pilota Jána Prháčka prečítal generál Belo Kubica vyhlásenie, že „obrana hraníc Slovenskej republiky pred fašistickým Maďarskom patrí medzi najsvetlejšie miesta našich národných dejín. Mená tých, ktorí pri nej položili svoje životy, patria na listinu historickej cti. Bezúhonnosť obranného aktu bola tŕňom v oku benešovských pragocentristov, gottwaldovských socialistických internacionalistov aj skrytých predstaviteľov maďarskej iredenty. Preto sa pokúsili tieto udalosti zamlčať a odstránili pamätníky, ktoré ich pripomínali“. Signatári vyhlásenia požadovali, aby boli navrátené pamätníky obetiam Malej vojny.
Redaktor košickej televízie sa obyvateľov Michaloviec opýtal na vojnu z marca 1939. Nevedeli o nej skoro nič. Prečo? Čechoslovakistická politika nechcela vidieť nič pozitívne, čo súviselo s prvou Slovenskou republikou. Na hrdinov z Malej vojny sa muselo zabudnúť, kým maďarským kunovským boľševikom, ktorí vtrhli na Slovensko s rovnakým cieľom ako Horthy, stavali pomníky. Niekto by povedal, že nevedomosť Michalovčanov zapríčinila komunistická totalita, ale vzápätí sme ukázali skriptá pre stredné školy, ktoré po jej páde napísali Dušan Kováč a Ľubomír Lipták. O Malej vojne sa z nich študenti nedozvedeli nič.
V televíznom dokumente prehovorili účastníci bojov generáli Teodor Obuch a Ján Šavel. Mária Butkovská z Pavloviec nad Uhom opísala, ako padol Štefan Butka. Zuzana Gaľová ponúkla príbeh Jána Mattu, ktorý dal ako starosta v Bajanoch postaviť slovenskú školu. Neskôr ho Maďari uväznili a umrel na následky mučenia. Andrej Novotňák zo Sliepkoviec priblížil hrdinský skon Mikuláša Klanicu...
Film bol postavený na faktoch, svedectvách, dokumentoch a hroboch.
O dva roky neskôr sme so Štefanom Oľhom pripravili dokument Spišské memento o bombardovaní Spišskej Novej Vsi maďarským letectvom. Prehovorili v ňom účastníci bojov stíhači František Hanovec a František Cyprich, ako aj pamätníci bombardovania.
Prečo vám o tom rozprávam? Iba preto, lebo pätnásť rokov oba filmy ležia v trezore STV. Ich režisér Eduard Jasaň dopadol ešte horšie. Od roku 1998 nedostal v televízii robotu a skončil na úrade práce. Pri sedemdesiatom výročí Malej vojny žiadal riaditeľ košického štúdia STV Štefan Fejko, aby dokumenty odvysielali. Programový šéf STV Roman Lipták zmietol jeho požiadavku zo stola. Uvidíme, či budú pri sedemdesiatom piatom výročí Malej vojny jeho nástupcovia k slovenským dejinám prajnejší.