Úspech ekonomiky sa začína v odbornom školstve

Motorom ekonomiky každého štátu je jeho odborné školstvo. Čím je kvalitnejšie, tým je väčší predpoklad, že ekonomika dostane do jednotlivých sfér kvalitných odborníkov, ktorí dokážu rozvíjať svoj odbor, prinášať inovácie, nové myšlienky a postupy. V bratislavskom kraji patrí k pilierom odborného školstva Stredná odborná škola informačných technológií na Hlinickej ulici 1. S jej riaditeľom PaedDr. Jánom SADLOŇOM sme sa porozprávali o situácii v odbornom školstve, o stave výchovy a vzdelávania aj o budúcnosti našej prosperity a konkurencieschopnosti.

Pán riaditeľ patríte k najskúsenejším riadiacim pracovníkom v odbornom školstve u nás. Aká bola vaša profesijná dráha?

Mám pocit, že veľmi priama. Už od strednej školy ma bavilo pracovať s mladými ľuďmi, organizovať rôzne podujatia a súťaže, tak bola moja voľba jednoduchá. Podal som si prihlášku po skončení gymnázia na pedagogickú fakultu UK a prijali ma. Po ukončení vysokoškolského štúdia som zamieril na SOU spojov, (predchodca dnešnej SOŠ informačných technológií), kde som dodnes. Začínal som v mimoškolskej výchove, neskoršie som učil všeobecnovzdelávacie predmety a od roka 2004 som na pozícii riaditeľa školy.

Je všeobecne známe, že v posledných rokoch, možno aj desaťročiach, poklesol záujem o stredné odborné vzdelávanie. Dotýka sa to najmä odborov a odvetví, kde sa vyžaduje aj technické myslenie, niekde aj fyzická práca či fortieľ. Čo myslíte, prečo k tomu došlo?

Po revolúcii nastalo uvoľnenie a slobodnejší prístup k výberu povolaní. Človek je od prírody pohodlný a vyberá si, ak je to možné, jednoduchšie cestičky… Je to paradox tejto doby ‒ na jednej strane sa všetko digitalizuje, skoro každý má v ruke mobil, a na druhej strane málo ľudí zaujíma, na akých technických procesoch to funguje. Jednoducho sme zleniveli, nechceme sa zamýšľať nad zložitejšími vecami a najmä fyzicky sa namáhať… Aby sme však neboli až takí skeptickí, posledné dva-tri roky stúpa záujem žiakov o technické odbory, keďže absolventi technických odborov sú veľmi žiadaní na trhu práce s nadpriemerným ohodnotením.

Hovorí sa, že najvýznamnejším výrobným rezortom každého štátu je školstvo, kde sa kladie vzdelanostný potenciál budúcich zamestnancov. Súhlasili by ste s týmto konštatovaním?

Jednoznačne, je to hádam asi jediné odvetvie, ktorým sme si prešli všetci, a od toho, aké vzdelané generácie v budúcnosti budeme mať, bude závisieť vyspelosť celej spoločnosti.

Aký je v súčasnosti záujem o odbory, ktoré otvárate?

Má to stúpajúcu tendenciu a v súčasnosti sme na kapacitných limitoch. Obrovský záujem je o odbor Mechanik počítačových sietí, kde nevieme naplniť požiadavky záujemcov. O odbory Mechanik elektrotechnik a Technik informačných a telekomunikačných technológií je tak isto veľmi slušný záujem.

Akí žiaci k vám prichádzajú? Aká je ich pripravenosť, aký je skutočný záujem o profesiu?

Prichádzajú rôznorodí žiaci ‒ od tých, čo vedia, čo chcú, po žiakov, ktorí netušia, že odbory, ktoré vyučujeme, sú náročné a majú mylnú predstavu, že budú počas vyučovania hrať počítačové hry. Sú to odbory, ktoré vyžadujú celoživotné vzdelávanie, ale na druhej strane sú výborne ohodnotené

Ako sa uplatňujú vaši absolventi v praxi? Máte informácie o ich postupe v profesii aj po viacerých rokoch?

Naši žiaci od druhého ročníka vykonávajú odborný výcvik vo firmách. To znamená, že firmy si pripravujú svojich budúcich zamestnancov. Po ukončení štúdia títo žiaci zostávajú pracovať vo firmách, v ktorých absolvovali odborný výcvik, ďalej sa rozvíjajú po odbornej stránke a neskôr sa aj osamostatňujú a zakladajú si vlastné firmy alebo živnosť. Stáva sa, že náš bývalý žiak si založil firmu, zoberie si žiaka na odborný výcvik a vychová  svojho nového zamestnanca pre svoje potreby, keďže sa mu firma rozrastá

S ktorými zamestnávateľmi máte najintenzívnejšiu spoluprácu?

V školskom roku 2024/25 sme uzatvorili päťdesiattri nových zmlúv so zamestnávateľmi, kde naši žiaci vykonávajú odborný výcvik. V tomto školskom roku vykonáva odborný výcvik vo firmách stoštyridsaťosem žiakov tretieho a štvrtého ročníka. Najviac žiakov na odborný výcvik chodí do ZSE, Slovnaftu, Kwantledu, Suptelu, Swanu Pk, ŽSR.

Aká je spolupráca so zamestnávateľskými združeniami?

V našom prípade na vysokej úrovni. Sme členmi SOPK, APZD a ZEP SR. Veľmi intenzívnu spoluprácu máme najmä so Zväzom elektrotechnického priemyslu, kde sa zameriavame na spoluprácu v oblasti odborného výcviku a poradenstva. Samozrejmosťou je, že zástupcovia zamestnávateľov sa zúčastňujú pravidelne na ústnych maturitných skúškach.

V bratislavskom kraji chýbajú školám desiatky učiteľov. Ako sa vám darí zabezpečovať odbornú úroveň vyučovania?

Toto je jedna z najťažších úloh každého vedenia školy v dnešných časoch, keďže ani v najmenšom nemôžeme konkurovať komerčnej sfére v platovom ohodnotení, a to je tá najväčšia prekážka dostať do škôl mladých ľudí. Zoberte si, že naši absolventi po skončení štúdia majú vyššie platy ako vysokoškolsky vzdelaní učitelia… Na druhej strane sa usilujeme poskytnúť určité benefity, aby sme ich prilákali, a to možnosťou ubytovania a poskytnutia celodennej stravy za bezkonkurenčné ceny. Aj keď sa úplne nedarí napĺňať predstavy o nových kolegoch, podarilo sa nám prilákať v poslednom období viacerých mladých ľudí. Otázka je, koľko im to nadšenie vydrží… Ja zvyknem hovoriť, že existujú dva typy učiteľov: jedni, čo majú na to kvalifikáciu, ale nikdy sa nimi nestanú, lebo im chýba empatia pre školu, a druhí (tých je pomenej) to berú ako poslanie a nehľadia na čas strávený so žiakmi…

Na odborných školách býva zvyčajne problém so zabezpečením kvalifikovaných učiteľov odborných predmetov a najmä majstrov odborného výcviku. Aká je situácia u vás?

Tiež sa boríme s týmto problémom ako na väčšine odborných škôl. V tomto nám pomáhajú zväzy, ktoré sa nám snažia v medziach svojich možností poskytnúť odborníkov priamo z firiem a odborný výcvik, ako som spomínal, môžu žiaci absolvovať priamo vo firmách, kde sú nápomocní zase inštruktori.

Veľkým problémom býva identifikácia žiakov so zvoleným odborom štúdia. Žiaci základných škôl nemajú skúsenosti, nevedia sa identifikovať s konkrétnymi profesiami. Platí to aj u vás? Ako budujete hrdosť žiakov na vybraný odbor, či profesiu?

Kedysi sa profesie prenášali z rodičov na deti. Dnes je to na slobodnom rozhodnutí žiakov. Chýbajú vzory, silnejšia túžba po poznaní, väčšia súťaživosť vo vzdelávaní. Ako ste naznačili, chýba stotožnenie sa s danou profesiou, preto sa usilujeme ich zapájať do praktických aktivít a vtiahnuť do života školy (robíme rôzne praktické projekty a zúčastňujeme sa na rôznych súťažiach, ako sú napríklad stavba elektrického a vodíkového autíčka, programovanie humanorobota NAO atď…),  kde sa snažíme ukázať praktické čaro profesie, tímovosť, spoluprácu a hrdosť na školu. Pravidelne organizujeme Dni otvorených dverí, kde ukazujeme záujemcom o štúdium na našej škole možnosti štúdia a prezentujeme obsah vzdelávania.

V niektorých krajinách sú žiaci už počas štúdia finančne honorovaní. Pomohlo by to dnes?

To sa už deje aj u nás, keďže žiaci ktorí sú v duálnom vzdelávaní, dostávajú od zamestnávateľa štipendium. Určite by prospelo „vreckové za prospech“ aj u ostatných žiakov.

Čo podľa vás najviac destabilizuje odborné vzdelávanie u nás?

Veľké množstvo škôl, čo poskytujú všeobecné vzdelanie ‒ gymnáziá, nedostatočné finančné prostriedky, z pohľadu mladých neatraktívne povolania, keďže dnes je ich túžba vyniknúť, prezentovať sa a zarábať na sociálnych sieťach, a nie vykonávať pravidelne manuálnu činnosť, dokonca niekam za prácou dochádzať; v neposlednom  rade aj  nelichotivé postavenie profesie pedagóga v spoločnosti ako takej, chýba rešpekt k tomuto povolaniu a nedostatok úcty k autoritám. V súčasnosti, ako sme spomínali, je citeľný nedostatok učiteľov odborných predmetov, matematiky, informatiky a aj majstrov odbornej výchovy.

Čo by bolo treba zmeniť okamžite, čo v krátkodobom, čo v dlhodobom horizonte?

Stanoviť celoštátne konkrétne kritériá pre jednotlivé druhy škôl (gymnáziá najvyššia náročnosť, stredné odborné školy ‒ osobitne pre študijné a učebné odbory). Je nevyhnutné zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania žiakov. Motivovať finančne, prípadne možnosťou ubytovania, nenávratným príspevkom (náborový príspevok) absolventov vysokých škôl pre prácu pedagogického zamestnanca. Zabezpečiť porovnateľné ohodnotenie učiteľa s komerčnou oblasťou (dvaja absolventi tej istej vysokej školy – jeden na pozícii pedagogického zamestnanca a druhý vo výrobnej firme majú rozdiel v mzde aj niekoľko tisíc).

Skúsili ste si urobiť prieskum spokojnosti vašich žiakov s podmienkami a kvalitou štúdia u vás?

Áno, máme zavedené dotazníky, ktoré vyhodnocujeme každoročne, a dokonca máme dotazník pre absolventov nášho štúdia po skončení školy, kde sa ich pýtame na ich názory, postrehy, ktoré by zlepšili vzdelanostnú úroveň školy. Je to pre nás jedna z foriem spätnej väzby.

Myslíte si, že by si absolventi vašej školy znova vybrali vašu školu, ak by sa mali opäť rozhodovať o výbere svojej školy?

Máme túto otázku aj v spomínanom dotazníku a väčšina odpovedala kladne. Dokonca tam máme i otázku, či by odporučili vo svojom okolí našu školu svojmu známemu ‒ tiež s kladnou odpoveďou.

Vaša škola bola vždy charakterizovaná budovaním dobrej atmosféry práce. Darí sa vám to aj teraz?

Je to jedna z podmienok školy, ktorá má ambície napredovať. Žiak (ale aj zamestnanec) má chodiť do školy, kde ho má okolie obohacovať, dávať nové impulzy, rešpektovať a pripravovať na možné výzvy, ale aj učiť akceptovať pravidlá. Je veľa tých, ktorí to pozitívne vnímajú, no sú aj takí, ktorým to prekáža a potom je to na pedagogickej taktnosti trpezlivo im to vysvetľovať…

V poslednom čase sa veľa hovorí o bezpečnosti na školách a duševnom zdraví žiakov. Ako vnímate tieto témy vy?

Je to súčasť dnešnej doby, že sú žiaci viac zraniteľnejší, vnímavejší, keďže sociálne siete umožňujú nevídané možnosti ovplyvňovať viac mladých ľudí ako samotní rodičia, čo vedie k daným problémom. Riziko je aj veľká anonymita na sociálnych sieťach, pretože mnohí by si nedovolili prezentovať niektoré názory a príspevky, ak by sa mali pod ne podpísať.

Akí sú vlastne dnešní žiaci? Sú iní ako tí pred desiatimi či viac rokmi?

Túto otázku dostávam často a je zaužívané hovoriť, že tí pred iks rokmi boli lepší… Ja však hovorievam, že nie sú lepší ani horší. Vplýva na to veľa faktorov a jedným z nich je  pri výchove a vzdelávaní prostredie, v ktorom deti vyrastajú, ďalej ako ich motivujeme, ako ich dokážeme zaujať a akú víziu im ponúkneme.

V škole ste boli silne orientovaní aj na využívanie najnovších informačných technológií. Čo sa vám podarilo v tejto oblasti?

Naša škola prešla významnými zmenami. Od roka 2012 sme Centrom odborného vzdelávania a prípravy pre elektrotechniku a informačné technológie, v roku 2019 prebehla celková obnova a rekonštrukcia školy. Doplnili sa odborné učebne novou technikou (CNC stroje, 3D ‒ tlačiarne, virtuálne pomôcky ‒ 3D okuliare, PC, robotické ramená, samozrejmosťou sú počítačové triedy s dotykovými televízormi atď…) Momentálne v škole prebieha obnova domova mládeže ‒ nové sociálne zariadenia, nový nábytok, vonkajšie ihriská… Stále máme plány na zlepšenie podmienok na vzdelávanie a, samozrejme, že nezabúdame na relax (oddychové zóny, spoločenské-športové priestory).

Ako podľa vás ovplyvní budúcnosť vzdelávania umelá inteligencia?

Verím že pozitívne, je to nezastaviteľný vývoj a je len na nás ako to uchopíme, či to bude vítaný pomocník, či to zneužijeme na nekalú činnosť. Obávam sa však, že ľudia ešte viac spohodlnejú a vytvoria sa väčšie rozdiely medzi ľuďmi.

Aké je vaše želanie do ďalšej práce v školstve?

Nech školstvo prestane byť finančne poddimenzované a učiteľské povolanie sa začne ctiť a rešpektovať. Veď nie nadarmo sa hovorí, že najťažšia práca je s ľuďmi, ale keď si nájdeš k tomu vzťah, mnohonásobne sa ti to vráti…