Za všetkým zlom treba hľadať zlý charakter ľudí

Prof. Drhc. Miron ZELINA, DrSc. – Ilustračné foto: AI

Koncom minulého storočia  humanistický psychológ C. Rogers vyriekol slávnu vetu: „Sme vzdelaní, ale zlí.“Nebol sám. E. Fromm diagnostikoval náš stav bytia slovami: „Rozumom sme  v XXI.  storočí,  ale naše srdce  je v dobe  kamennej.“ Vraciame  sa k týmto  myšlienkam velikánov, lebo  povedali  niečo,  čo je platné  aj  dnes.  Keď zdravým rozumom sledujeme, čo sa deje či už u nás na Slovensku, alebo vo svete, tak  často počujeme tvrdenie: Stratili sme  rozum? Sú všetci  ľudia bezcharakterní? Každý kradne, klame, je agresívny alebo ľahostajný? Vyvoláva alebo podporuje vojny? Sú to otázky, ktoré sa bytostne dotýkajú toho, čo nazývame „charakter“. 

Psychológia i pedagogika sú vedy, ktoré sa usilujú riešiť problém budovania dobrého  charakteru človeka v rodine, škole i spoločnosti. Nie sú osamotené ‒ taký cieľ má aj náboženstvo, tiež humanitné, charitatívne,  altruistické  spoločenstvá, jednotlivci, ktorí  robia dobro. Presadzujú dobro a sú aktívni proti zlu.

■ ČO JE CHARAKTER   

 Slovo charakter pochádza z gréčtiny a v pôvodnom význame znamená zvláštny znak toho,    čomu charakter pripisujeme. Je to akoby znak, rytina, ktorá dodáva danej skutočnosti  zvláštnosť. Tak môžeme hovoriť povedzme o „charaktere  slovenskej dediny“,  o charaktere našej kultúry, politiky, charaktere divadelnej postavy…  Kant  definoval charakter ako sústavu zásad, ktoré sú dôsledne v živote   uplatňované. Peknú myšlienku o charaktere vyslovil  Janko Jesenský: „Krajšie  je byť charakterným, a pritom mať úbohé  písmo,  ako mať úbohú  dušu a krásne  písmo.“

Z psychologického hľadiska charakter je súhrn morálnych a autoregulatívnych  vlastností osobnosti človeka. Charakter predstavuje jadro osobnosti. Jadrom charakteru  je  svedomie. G. W. Allport napísal, že charakter je zhodnotená osobnosť. Charakterom  sa  zaoberal už Aristoteles ‒ Nikochamova etika má  desať zvitkov (zväzkov) kníh a tam sú  základy etiky ľudstva.  Samozrejme, základnú rolu zohrávala a zohráva náboženská etika.  Hľadanie dobra je proces, na ktorý sa môžeme pozerať z pozície náboženstva, sekulárneho humanizmu, filozofie, psychológie, behaviorizmu, kognitivizmu či z pohľadu programovaného dobra ‒ vstupu umelej inteligencie do  charakteru.  Etika je filozofická  disciplína zapodievajúca sa skúmaním morálky. Morálka je konkrétny súbor pravidiel, hodnôt  a noriem správania, ktorými sa riadia ľudia i spoločnosť. Mať morálnych a inteligentných,  schopných ľudí, najmä na vedúcich miestach, by bolo žiaduce  a potrebné.

■ CHARAKTER  V PRAXI

Celý svet, každý vo svete chce mier, pokoj, dobro, prosperitu, spoluprácu, pohodu, lásku, a pritom skoro každý zlyháva v praxi uskutočnenia dobra. Muž je násilný k ženám, žiaci sa navzájom šikanujú, manažéri vykorisťujú podriadených, politici klamú, kradnú, podporujú vojnu; žiť v lži sa opláca. Ako je možné, že sú takéto rozpory v ľudskej psychike, správaní?  R. Sternberg napísal  knihu Prečo múdri ľudia robia hlúposti, kde opisuje  prípady, že aj vedci klamú, politici sľubujú a vytvárajú machiavellistickú stratégiu politiky a prezident Bill Clinton sa vyspí so stážistkou Monikou Lewinskou. Dá sa súhlasiť s jednoduchým a so zložitým tvrdením, že za všetko zlo môže zlý charakter ľudí? A treba dodať, že pod  charakterom sa najčastejšie v praxi myslí ľudská morálka, mravnosť, mravné vedomie, etika. Demokracia ako systém, tvoriaci podstatné podmienky na budovanie charakteru, má proti sebe  politické stratégie autoritatívnych, aristokratických, plutokratických, oligarchických či  technokratických systémov.

■ VÝCHOVA CHARAKTERU

 Najprv by sa dala položiť otázka ‒ kto vychováva charakter, kto je zodpovedný za  výchovu bezcharakterných ľudí? Dalo by sa odpovedať že všetci: rodina, škola, spoločnosť, kultúra, politika, médiá. V našich školách sme už zažili vyučovací predmet mravná výchova, potom predmet etická výchova, občianska výchova, náboženská  výchova. Do mravnej  a etickej výchovy sa postupne po roku 1989 dostávali multikultúrna výchova, mediálna výchova, environmentálna výchova, kritické myslenie, osobnostný a sociálny rozvoj,  duševné zdravie a najmä  etika.

V novej kurikulárnej reforme sa v roku 2023 dostala do koncepcie reformy aj téma  charakter. Autori konceptu charakter uvádzajú že „nový  Štátny vzdelávací program   posilňuje postavenie etickej výchovy a vnášajú štandardy etickej výchovy do celej  vzdelávacej oblasti človek  a spoločnosť“.

■ ETICKÝ PILIER

Oblasť človek a spoločnosť sa delí na štyri komponenty: geografia, dejepis,   občianska výchova, eticko-osobnostný vývin. Etika spadá práve do poslednej oblasti. Od  školského roka 2026/2027 budú všetky základné školy povinne implementovať tento pilier  do svojho školského vzdelávacieho programu.  Autori  M. Brestovanský, A. Rajský a M. Wiesenganger v roku 2025 vypracovali Sprievodcu výchovy charakteru. V súčasnosti učitelia majú spracovať osnovy.

Koncepcia kurikulárnej reformy obsahuje:

Doménové  oblasti, ktorých je osem:

1. Jazyková a komunikačná gramotnosť;

2. Matematická gramotnosť;

3.Informatická gramotnosť;

4. Prírodovedná gramotnosť;

5. Spoločensko-vedná gramotnosť;

6. Technická a profesijná gramotnosť;

7. Zdravotná a pohybová gramotnosť;

8. Umelecká gramotnosť.

Prierezové   gramotnosti:

1. Čitateľská a vizuálna gramotnosť;

2. Občianska  gramotnosť;

3. Digitálna gramotnosť;

4. Finančná gramotnosť;

5. Environmentálna  gramotnosť;

6. Sociálna  a emocionálna  gramotnosť.

Nadpredmetové oblasti: charakter a metakognícia.

Okrem takto definovaného obsahu, čo všetko sa má učiť, často pribúdajú nové požiadavky o rozšírenie obsahu vzdelávania o nové alebo ďalšie obsahy. Požaduje sa trebárs zvýšenie hodín telesnej výchovy, mediálnej výchovy, dopravnej  výchovy, výučba AI, silnie  tlak po hodinách duševného zdravia, kritického myslenia a tvorivosti, najmä vo vzťahu  s implementáciou umelej inteligencie do škôl. To všetko súvisí s podstatou kurikulárnej   reformy. Malo by byť menej obsahu a viac kvalitnejších metód, ale opak je pravdou. Obsah je predimenzovaný a rozkúskovaný do mnohých predmetov. Prehustený obsah vzdelávania  kladie vyššie nároky na  učiteľov, žiakov aj rodičov. Kurikulárna  reforma je predovšetkým o zmene, redukcii, preorganizovaní obsahu vzdelávania ‒ sústredenie na podstatné obsahové  pojmy,  zákonitosti  ako základu pre ďalšie a celoživotné vzdelávanie.

Predimenzovanosť  učiva a jeho fragmentácia vedie k týmto následkom:

• Nedostatok času na precvičenie, upevnenie učebnej látky.
• Postupuje sa rýchlym tempom, pri ktorom najmä žiaci so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami nestačia  držať
• Látka sa nepreberá do hĺbky porozumenia. Niet času na rozhovory, dialógy, tvorivosť, kritické myslenie, charakter.
• Učebná látka sa vynecháva, niekde až jej 20 – 30 percent a k tomu treba  pridať neodborné vyučovanie, suplovanie a nedostatočnú dochádzku najmä  znevýhodnených  žiakov.
• Učebná látka sa pravidelne neopakuje, neupevňuje, nedodržiava sa zákon predchádzania zabúdania (Ebinghausov  zákon)
• Predimenzovanosť učiva, obsahu, osnov vedie k direktívnemu štýlu riadenia vyučovania.
• Je tu vysoká záťaž pre učiteľov i rodičov, najmä v triedach, kde je veľa znevýhodnených žiakov ‒ hrozí vyhorenie  učiteľov.
• Najmä na vysoko náročné zvládanie požiadaviek na syntetické myslenie, kritické myslenie, tvorivosť a charakter neostáva čas, lebo tieto obsahy si vyžadujú  zážitkové, praktické učenie.

Na výchovu charakteru môžeme hľadieť z dvoch hľadísk: čo budovať, rozvíjať  v rámci toho, čo obsahuje charakter. A z druhého pohľadu ide o metódy, ako rozvíjať  charakterové vlastnosti žiakov. K tomu sa pridáva problém, kedy, v akom čase, sa to bude    učiť, kedy sa budú formovať charakterové vlastnosti žiakov ‒ na samostatných hodinách  charakteru (etiky, mravnej výchovy) alebo v každom predmete, pri každej činnosti ‒ prierezový, nadpredmetový charakter obsahu.

Budovanie charakterových vlastností ‒ obsahu charakteru ‒ si vyžaduje značný čas, lebo nemalo by ísť len o vysvetľovanie, ale žiaci by si mali vyskúšať v praxi, na príkladoch, zážitkoch, čo to je spravodlivosť. A k tomu sa pridružuje znalosť kritického myslenia, čo si vyžaduje dialóg, diskusiu. Koncepcia  kurikulárnej reformy obsahuje aj štandardy, a to na konci tretieho, piateho a deviateho ročníka základnej  školy.

■ OBSAH CHARAKTERU

  Štefánia Ferková  v publikácii Východiská  a perspektívy  výchovy charakteru  v škole uvádza prehľad rozličných zahraničných prístupov, programov k výchove   charakteru, ale, žiaľ, neuvádza výbornú publikáciu autorov Emila Komárika,  Adriány  Maďarovej a Danky Malej pod názvom: Charakter – príspevok k rozvoju  morálnej gramotnosti, kde autori uvádzajú tridsaťjeden vyučovacích hodín na  rozvoj morálnej gramotnosti. Takže učitelia  v praxi majú k dispozícii prinajmenšom tri pramene k výchove charakteru, a to  Sprievodcu  výchovy  charakteru   od  autorov  trnavskej „školy“  ‒ Brestovanský, Rajský a Wiesenganger, čo je  aj  quasi oficiálne stanovisko k tejto problematike, lebo  Sprievodcu od Národného  inštitútu  vzdelávania  a mládeže. Uvedení  autori  pravdepodobne aj koncipovali obsahové a výkonové štandardy pre mravnú výchovu na úrovni troch cyklov, uskutočňujú semináre,  školenia o problematike výchovy charakteru. Druhú „školu“ výchovy charakteru možno nazvať nitrianskou školou a treťou „školou“ je bratislavská škola prezentovaná prácou Š.  Ferkovej. Samozrejme, je  veľa  iných  pokusov, návrhov, smerov, ktoré dopĺňajú poznatky  o mravnej výchove alebo výchove charakteru.

Keď sa pozrieme na uvedené prístupy z hľadiska obsahu, tak jeden prístup hovorí, že obsahom výchovy k charakteru je týchto šesť morálnych  cnosti (vlastností,  čŕt): morálne vedomie, túžba po poznaní, statočnosť, odolnosť, úcta k druhým, spravodlivosť. V nitrianskej škole autori E. Komárik a kol. uvádzajú týchto desať základných  cností, ktoré tvoria mravne hodnotný charakter človeka: múdrosť, spravodlivosť, statočnosť, sebakontrola, láska, pozitívnosť, usilovnosť, integrita, vďačnosť, pokora. V jednotlivých cvičeniach autori  demonštrujú metodiku, možnosti budovania charakteru, morálnej gramotnosti podľa jednotlivých tém. Jednu z najrozsiahlejších prác, ktoré sa usilujú vymedziť obsah charakteru,  spracovali C. Peterson a M. Seligman. Tí na základe analýz mnohých atribútov charakteru  vyčlenili týchto šesť cností ako základné: 1. múdrosť a poznanie, 2. odvaha, 3. ľudskosť, 4.  spravodlivosť, 5. umiernenosť  a 6. transcedencia. K týmto šiestim základným obsahovým jednotkám priradili dvadsaťštyri silných stránok osobnosti ‒ charakteru, ktoré  pri výchove,  tréningoch,  výcvikoch  charakteru sa budujú a realizujú, ktoré sú kľúčové pre   pozitívne psychické procesy.

Výchova charakteru sa  nezaobíde bez kritického myslenia. U nás najmä Martina Kosturková a iní pracujú na tom, ako rozvíjať kritické myslenie, do ktorého patria aj  intelektové cnosti. Intelektové cnosti sú povahové črty a postoje, ktoré umožňujú hľadanie pravdy. Medzi intelektové cnosti patria: autonómia, zvedavosť, intelektuálna pokora, vytrvalosť. Kritické myslenie je mostom medzi kognitívnou a afektívnou oblasťou osobnosti  a medzi charakterovou výchovou.

■ ZÁVEROM

 Umelá inteligencia značne nahradí klasické faktové vyučovanie. Informácie budú  v AI. Väčší dôraz sa bude klásť na koncepčné, procedurálne a metakognitívne schopnosti. Človeku ostáva rozvíjať na základe nižších kognitívnych  procesov ‒ pamäti, porozumenia  a aplikácie, vyššie kognitívne procesy, a to analytické myslenie hodnotiace, kritické myslenie a tvorivosť. A všetky charakteristiky nonkognitívnych procesov ‒ motivácie, socializácie, emocionalizácie, hodnotového, kritického  myslenia a tvorivosti. Charakter sa prezentuje ako jedna z najdôležitejších stránok osobnosti, najmä na jeho prejavy v konkrétnom správaní.

Múdrosť ako vrchol kognitívnych procesov a charakter, mravné vedomie a konanie ‒ sú cesty  hľadajúce integritu spôsobu produktívneho života v čase nástupu umelej inteligencie. Možno tvrdiť, že zápas o charakter pokračuje. Pokiaľ nezlepšíme  rozumovú  výchovu (múdrosť, poznanie), citovú výchovu (ľudskosť, empatiu), motivačnú výchovu (odvahu, vytrvalosť),  sociálnu výchovu, (morálku, spoluprácu, pomoc), autoregulačnú výchovu  (sebakontrolu,  sebariadenie, umiernenosť, pokoru),  hodnotovú výchovu (spravodlivosť, mravné vedomie)   a výchovu tvorivosti, teda všetko obsahy výchovy charakteru,  nezlepší  sa správanie detí,  žiakov, študentov, dospelých. Budeme naďalej a s väčšími ťažkosťami riešiť narastajúce  ľudské  zlo.