Európska energetická výzva: Prežije alebo nie?

Európske spoločenstvo sa dnes nachádza v období zložitého prechodu, ktoré zasahuje všetky oblasti života jeho obyvateľov. Hospodárske a migračné krízy ovplyvňujú nielen verejnú mienku, ale aj kvalitu života. Európania v mnohých krajinách Únie dnes žijú horšie než pred desiatimi rokmi. Ich príjmy stagnujú, zatiaľ čo ceny potravín, bývania a služieb neustále rastú. Slovensko nie je výnimkou. Životná úroveň sa v posledných rokoch výrazne zhoršila, pričom mnohí občania pociťujú nárast cien energií, potravín a bývania. K tomu sa pridávajú aj obavy z narastajúcej inflácie, ktorá v kombinácii s energetickou krízou vyvoláva napätie v celej spoločnosti.

K ďalším problémom patrí strata národnej identity a tlak na spoločenské zmeny, ktoré prichádzajú s globalizáciou a migračnou krízou. Pre Slovensko, ktoré si dlhodobo zakladá na svojich kultúrnych tradíciách a konzervatívnej spoločnosti, tieto zmeny znamenajú výzvu pre udržanie vlastnej identity a hodnôt. Čoraz vyššie životné náklady a ekonomické neistoty tak prispievajú k pocitu, že kvalita života sa zhoršuje, a občania čelia otázke, ako bude budúcnosť vyzerať. Okrem toho mnohí Slováci pociťujú, že naša spoločnosť sa prepadáva hlbšie a hlbšie do kultúrno-spoločenskej krízy, čoho dôvodom môže byť aj zhoršujúca sa sociálno-ekonomická situácia.

• RUSKÝ PLYN

Energetika hrá kľúčovú úlohu v európskej aj slovenskej ekonomike. Plyn a ropa sú hlavnými zdrojmi energie nielen pre priemysel, ale aj pre bežné domácnosti. Pokiaľ ide o plyn, Európa je dlhodobo závislá od dovozu, pričom najväčším dodávateľom bola práve Ruská federácia. Pred vojnou na Ukrajine Rusko pokrývalo približne štyridsať percent spotreby plynu v celej Európe, čo predstavovalo vyše stopäťdesiat miliárd kubických metrov plynu ročne. Pre Slovensko, kde vyše osemdesiat percent plynu pochádzalo z Ruska, je situácia ešte kritickejšia. Po vypuknutí konfliktu a následnom zavedení sankcií voči Rusku sme sa ocitli v podobnej situácii ako ostatné európske krajiny. Hľadáme alternatívne zdroje. Dovážaný skvapalnený plyn (LNG) z USA, Nórska alebo Kataru sa stal dočasným riešením. Tieto zdroje sú často výrazne drahšie a infraštruktúra na ich spracovanie a distribúciu je zatiaľ obmedzená. V roku 2022 Slovensko zaznamenalo nárast cien plynu o vyše päťdesiat percent, čo sa okamžite premietlo do vyšších nákladov pre priemysel a domácnosti. V ropnom sektore sa Slovensko tiež snažilo diverzifikovať svoje dodávky. Aj v tejto oblasti náhrada lacnej ruskej ropy drahšími alternatívami z Blízkeho východu alebo Afriky spôsobuje tlak na domáci trh. Slovenská energetická politika je úzko prepojená so závislosťou od jadrovej energie a dovozu fosílnych palív. Slovensko je jednou z mála európskych krajín, ktoré sa spoliehajú na jadrovú energiu ako hlavný zdroj elektriny, pričom tento zdroj pokrýva približne päťdesiatpäť percent spotreby elektriny. Avšak plyn a ropa sú kľúčové pre vykurovanie a priemyselné odvetvia, kde alternatívy zatiaľ chýbajú.

• ZELENÉ ZDROJE

 Zelená energia sa stáva čoraz populárnejšou témou v Bruseli. Veterné a solárne elektrárne, vodná energia a biomasa predstavujú alternatívy, ktoré by mohli znížiť závislosť od fosílnych palív. Hlavným prínosom týchto zdrojov je ich environmentálna udržateľnosť. Pri ich prevádzke sa neprodukujú skleníkové plyny, čím pomáhajú bojovať proti klimatickým zmenám. Zelená energia má aj svoje nevýhody. Solárne a veterné elektrárne sú závislé od poveternostných podmienok, čo znamená, že nie sú schopné poskytovať stabilné dodávky elektriny. Na Slovensku, kde počet slnečných dní v roku neumožňuje efektívne využitie solárnej energie a vietor nie je dostatočne silný na masívne využívanie veterných elektrární, je tento problém ešte výraznejší. Vodná energia, aj keď je stabilnejšia, je limitovaná dostupnými prírodnými zdrojmi a často čelí ekologickým kritikám. Slovensko pritom využíva svoje vodné riečne zdroje na výrobu elektriny, najmä na Váhu i Dunaji.

• NÁRAST CIEN

Rastúce ceny energií sú výsledkom viacerých faktorov. V prvom rade je to narušenie dodávateľských reťazcov spôsobené sankciami proti Rusku a geopolitickými konfliktmi. Nárast cien plynu a ropy ovplyvňuje aj ďalšie sektory, keďže energetické náklady majú vplyv na výrobu a dopravu. Ďalším dôvodom sú rozhodnutia Európskej únie zamerané na dekarbonizáciu a prechod na obnoviteľné zdroje. Tieto ciele, hoci sú z ekologického hľadiska nevyhnutné, prinášajú zvýšené ekonomické náklady. Investície do zelenej energie, zvyšovanie emisných poplatkov pre priemysel a postupné odstraňovanie fosílnych palív z trhu vytvárajú tlak na ceny energií. Slovensko, ktoré má veľkú časť energetiky závislú od jadrových a fosílnych zdrojov, čelí výzve, ako integrovať zelené zdroje bez toho, aby sa dramaticky zvýšili ceny pre spotrebiteľov. Hoci Európska únia aktívne presadzuje politiku dekarbonizácie, realita ukazuje, že prechod na zelenú energiu nebude taký jednoduchý. Infraštruktúra v mnohých krajinách nie je pripravená na integráciu obnoviteľných zdrojov v takom rozsahu, aby úplne nahradila tradičné zdroje energie. Slovensko, kde infraštruktúra pre zelenú energiu zaostáva za ostatnými krajinami, čelí ešte väčším problémom. Investície do obnoviteľných zdrojov sú nevyhnutné, ale súčasné technologické a ekonomické podmienky nie sú dostatočné na to, aby zelená energia nahradila plyn a ropu.

• ENERGETICKÉ VÝPADKY

Z uvedených príčin je otázne, či Európa môže prežiť bez ruského plynu. Hoci existujú alternatívy, ako je LNG z USA alebo zelená energia, ich súčasná nedostatočná kapacita a vysoké náklady spôsobujú, že úplné odstrihnutie od ruských dodávok by mohlo viesť k hlbokej energetickej kríze. Slovensko je príkladom krajiny, ktorá má ešte ďaleko k plnej energetickej nezávislosti od fosílnych palív, a to najmä pre nedostatočné kapacity obnoviteľných zdrojov a závislosť od plynu a ropy. Energetická nezávislosť je dlhodobý cieľ, ale v krátkodobom horizonte je realitou, že Európa ešte potrebuje ruský plyn, aby si udržala stabilitu a dostupné ceny energií. Bez spoľahlivých dodávok z Ruska môže nastať situácia, keď budú európske krajiny nútené čeliť energetickým výpadkom a ešte výraznejšiemu nárastu cien.

Martin KOVAČ – Foto: internet