Malý trištvrtestoročný zázrak v Békešskej Čabe

Maďarsko-slovenské vzťahy majú nemálo smutných etáp. Samozrejme, pre Slovákov. Tie doslova tragické nastali pre nás po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v decembri 1867. Jedným z výsledkov tohto tzv. priateľstva medzi Viedňou a Budapešťou bola tvrdá maďarizácia národnostných menšín v Uhorsku, ktorá priniesla so sebou aj totálnu likvidáciu dovtedy sľubne sa rozvíjajúceho slovenského školstva. Tak v roku 1874 prestali existovať slovenské gymnáziá v Kláštore pod Znievom, Revúcej a Martine, ktoré maďarské úrady jednoducho zatvorili.

 Samozrejme, o nič lepšie na tom neboli ani Slováci, žijúci na historickom území Maďarska do rozpadu Uhorska, ani neskôr. Pozitívnu zmenu priniesol až rok 1946, keď v Békešskej Čabe vznikla maďarská základná škola s vyučovacím jazykom slovenským. Napriek všetkým ťažkostiam tu prvého septembra 1949 otvorili aj prvú triedu slovenského gymnázia. Od roka 1961 však maďarská vláda rozhodla o dvojjazyčnom národnostnom školstve, a tak humanitné predmety sa vyučovali v slovenčine a prírodovedné v maďarčine.

■ OSTROV SLOVENSKOSTI

Škola od začiatku pôsobila nielen ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia, ale stala sa aj akousi kultúrnou základňou Slovákov Békešskej župy. Prispeli k tomu aj mladí pedagógovia, ktorým sa umožnilo získať vzdelanie na Univerzite Komenského v Bratislave. Odvtedy škola prešla rôznymi zmenami, spôsobenými zásahmi do maďarského školského systému. Tieto sa vždy citlivo dotýkali národnostného vzdelávania, ktoré sa v tejto krajine často ocitlo na periférii záujmu. Škola však vždy udržala patričnú úroveň a jej absolventi úspešne ukončili vysokoškolské štúdiá na renomovaných univerzitách v Maďarsku i u nás. Neuveriteľné, ale sú aj takí naši krajania v Maďarsku, ktorí sú presvedčení, že skôr či neskôr dôjde k úplnej asimilácii slovenskej menšiny. Nuž, k takémuto pesimizmu majú svoje objektívne dôvody. Na druhej strane, našťastie, je ich dosť aj na tej opačnej strane. Presvedčila sa o tom na týchto oslavách aj predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, ktorá ocenila starostlivosť o žiakov aj mimo vyučovacieho času. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, zároveň aj absolventka tohto gymnázia, na oslavách jubilea zdôraznila, že uplynulých sedemdesiatpäť rokov bolo vždy plných bojov o prežitie nielen školy, ale i celej slovenskej komunity v Maďarsku. Táto slovenská samospráva je od roka 2005 aj zriaďovateľom školy, ktorá sa stala jedným z ostrovov slovenskosti v Maďarsku. Optimizmus pramení tiež z výsledkov doterajšej spolupráce nielen so školami a s inštitúciami u nás, ale aj s podobnými zariadeniami v Rumunsku, v Srbsku a najnovšie i v Chorvátsku. V týchto krajinách bol vývoj národnostného školstva po rozpade Uhorska veľmi priaznivý, pretože nepociťovali maďarský asimilačný tlak.

■ ČINORODÝ DIPLOMAT

Medzi hosťami osláv tohto významného výročia školy s vyučovacím jazykom slovenským nemohol chýbať ani JUDr. Štefan Daňo z Košíc, dnes už na dôchodku, ale v nedávnej minulosti prvý generálny konzul SR v Békešskej Čabe (od roka 2001). Funkcionári Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, terajší i bývalí pedagógovia, ale aj radoví občania Maďarska slovenskej národnosti si veľmi dobre pamätajú, čo tento diplomat urobil u našich južných susedov pre rozvoj slovenského školstva. Vďaka jeho osobným kontaktom s premiérom V. Orbánom, ale i s jeho predchodcami F. Gyurcsányim, P. Megyesim a G. Bajnayom sa mu podarilo získať na prestavby a rekonštrukcie škôl pre Slovákov v Maďarsku takmer dve miliardy forintov nielen v Békešskej Čabe, ale tiež v Sarvaši, Slovenskom Komlóši a Novom Meste pod Šiatrom. Pre úplnosť však musíme dodať, že na tieto práce prispela takisto vláda SR čiastkou troch miliónov vtedajších slovenských korún a predseda vlády pol miliónom. Aj na týchto finančných daroch zo Slovenska je nezmazateľný „rukopis“ tohto vtedajšieho nášho diplomata v Maďarsku. Týmto sa však aktivity Š. Daňa pri rozvoji slovenského národnostného školstva na juh od našich hraníc neskončili. Maturantom pomáhal pri ich prijímaní na naše univerzity v Bratislave, Košiciach, Nitre, Banskej Bystrici a Ružomberku. V spolupráci s naším ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu sa podieľal na vysielaní našich pedagógov ako hosťujúcich učiteľov do týchto škôl, ako aj na zasielaní učebníc a učebných pomôcok. Pomáhal sprostredkovať i pobyty žiakov a učiteľov z krajanských škôl na Slovensku. Z jeho iniciatívy pri príležitostí Dňa učiteľov naše ministerstvo niekoľkokrát ocenilo najaktívnejších a najobetavejších pedagógov zo slovenských škôl v Maďarsku najvyššími rezortnými vyznamenaniami – Veľkou medailou sv. Gorazda (tú si prevzala aj terajšia riaditeľka z Békešskej Čaby Edita Pečeňová) a Malou medailou sv. Gorazda.

■ DÔVETOK NA ZÁVER

Riaditeľka celého vzdelávacieho komplexu v slovenskom jazyku, ktorý je od materskej školy až po gymnázium, Edita Pečeňová na oslavách zdôraznila, že ide o malý sedemdesiatpäťročný zázrak, keďže škola stále funguje. Už aj preto, lebo udržanie a vedenie národnostnej inštitúcie je o prispôsobovaní a neustálom boji. „Tak to bolo v minulosti a tak je to i dnes, boj o zachovanie slovenského jazyka a kultúry, prispôsobovanie sa zmenám v spoločnosti i obsahu a štruktúre vzdelávania, globalizácii, meniacim sa potrebám rodín…“ Jenö Kaltenbuch bol vo funkcii parlamentného ombudsmana v Maďarsku plných dvanásť rokov až do 1. júla 2009. Pri svojom rozlúčkovom prejave pred poslancami na pôde parlamentu doslovne povedal: „Situácia menšín v Maďarsku je teoreticky v rovine deklarácií tzv. ružová, v skutočnosti je však skľučujúca. Menšiny v Maďarsku – bez výnimky – sa dostali na okraj priepasti straty svojej identity, ich príslušníci nehovoria svojím jazykom, nepoznajú svoju históriu a ledva zachovávajú svoju menšinovú kultúru…“ Nuž, komentovať slová tohto skutočného odborníka na situáciu prežívania národnostných menšín v Maďarsku je naozaj zbytočné. I keď naši južní susedia už v roku 1993 prijali svoj prvý historický, ale oneskorený národnostný zákon, ten práva menšín zabezpečoval iba teoreticky. Niekoľkokrát sa síce novelizoval, najvýraznejšie v rokoch 2005 a 2011, ale podľa zainteresovaných už neskoro. Zmeny zákona prijala už oslabená a veľmi silne asimilovaná slovenská národnosť skôr s určitým rozčarovaním než radosťou. Odvtedy však už prešlo viac ako desaťročie a aj jubilujúca škola v Békešskej Čabe dáva určité nádeje, že Slováci v Maďarsku pozastavia svoju asimiláciu i zásluhou maturantov, bez ohľadu na to, kde budú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. Teda v rodnom Maďarsku alebo v krajine svojich predkov…

Text a foto: Vladimír MEZENCEV