Múzeum liptovskej dediny mení podobu
Text a foto: Martin JADRANSKÝ
Postupne pribúdajú stupne na teplomeroch, o slovo sa čoraz intenzívnejšie hlási aj slnečný svit. No a s mocnejúcou jarou začínajú pribúdať aj návštevníci našich skanzenov. Ľudia, ktorí si uvedomujú potrebu poznať tradície vo zvykoch, ale aj v spôsobe života a tradičnej ľudovej architektúre. Reagujú aj tieto múzeá a usilujú sa odieť do čo najkrajšieho šatu. Ich zriaďovatelia opravujú staré „rany“, využívajú každú príležitosť na uchovávanie predmetného dedičstva našich predkov v čo najlepšej kondícii.
Na vavrínoch nezaspali ani na Liptove – v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, ktoré je súčasťou Liptovského múzea v Ružomberku. Pripomíname, že základný kameň skanzenu položili v roku 1972 a pre verejnosť ho otvorili v roku 1991, takže oslavuje malé polookrúhle jubileum. Jeho návštevníci majú možnosť zoznámiť sa so sídelným usporiadaním, akým sa v minulosti vyznačovali viaceré liptovské obce. Často s výsadami a právami mestečiek. Počas hlavnej sezóny ponuku spestrujú programy, obohatené vystúpeniami folkloristov, rekonštrukciami zvykov a obradov, priamo v múzeu pracujú ľudoví umelci a vyrábajú originálne výrobky s puncom tradičnosti. Milovníkov živočíšnej ríše potešia ovce, kozy aj kone. Expozície bývania v dreveniciach sú voľne prístupné, na každom dome je informačný text.
■ DOMY SPOD MORA
Domy v skanzene stáli pôvodne v niekoľkých liptovských dedinách, prevažne v oblasti zatopenej „liptovským morom“ – vodnou priehradou Liptovská Mara, vybudovanou v rokoch 1965 – 1975. Pri výstavbe bolo zaplavených trinásť obcí, dvanásť úplne. Ide o verné kópie originálnych stavieb s množstvom pôvodných prvkov. Otvára sa možnosť spoznať bývanie a spôsob života rôznych sociálnych vrstiev obyvateľov Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia. Bezzemka, stredného aj bohatého roľníka, remeselníka aj obecného richtára… Či nazrieť do dedinskej školy. Atraktívne expozície bývania vyšších spoločenských vrstiev liptovského zemianstva sú v zemianskej kúrii z Paludze a v kaštieli z Parížoviec. Okrem prevažujúcej drevenej ľudovej architektúry v skanzene nájdete aj dvojicu výnimočných stredovekých kamenných objektov. Prvým je už spomínaný kaštieľ a druhým ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary, obce, ktorá prepožičala meno priehrade.
■ SKANZEN SA MENÍ
Pozrime sa teraz bližšie, ako teda skanzen v Pribyline mení tvár. Vďaka cezhraničným projektom v ňom za posledné mesiace pribudli hospodárske stavby a oplotenie okolo pánskych sídiel. Odborníci zrenovovali niektoré poškodené strechy, ba sprístupnená je aj nová originálna stavba – zrubová sýpka zo začiatku 20. storočia. No najvýraznejšou zmenou je dostavba oplotení okolo zemianskej kúrie a kaštieľa z Parižoviec, ako aj pohľad na drobné hospodárske budovy.
„Dodnes tu úplne absentovali hospodárske stavania, typické pre každú rodinnú usadlosť, a oplotenia stavieb vyšších vrstiev obyvateľstva. Preto sme sa rozhodli realizovať dostavbu týchto objektov z pôvodného projektu. Povýšením autenticity a rázovitosti liptovskej dediny chceme zvýšiť aj atraktivitu tohto miesta pre návštevníkov,“ hovorí riaditeľ Liptovského múzea Martin Hromada.
V okolí domov postupne pribúdajú hospodárske staviská aj bežné „vybavenie“ – chlievy, studne, hnojiská, ploty, ohrady pre zvieratá. „Novým hospodárskym stavbám neplánuje múzeum ponechať len expozičnú funkciu, ale v blízkej budúcnosti budú slúžiť aj na chov domácich zvierat,“ spresňuje Marta Rusnáková, projektová manažérka múzea.
Dozvedeli sme sa, že český partner z obce Vysoké Pole prevádzkuje unikátne Envicentrum pro krajinu, vzdelávacie stredisko približujúce valaskú krajinu prostredníctvom takpovediac obyčajných zážitkov so zvieratami. Dostavbu hospodárskych budov a oplotení zrealizovalo Liptovské múzeum vďaka programu Interreg Slovensko – Česko Fond malých projektov: Bližšie k sebe, bližšie k prírode v hodnote viac ako 62-tisíc eur.
■ UNIKÁTNA SÝPKA
Už sme spomenuli, že nedávno v Múzeu liptovskej dediny zachránili unikátny originál. Konkrétne jedinečnú, vyše 120-ročnú zrubovú sýpku. Aj toto je spojené s pekným príbehom, pretože múzeu ju darovala rodina z blízkej obce Pribylina a ide o dedičstvo po starých rodičoch. Ľudia dali na „verejnú známosť“ hmatateľnú spomienku na predkov a múzeum zachránilo poslednú zrubovú sýpku v spomínanej obci. Príkladná spolupráca!
„Transferovaná sýpka je zariadená pôvodným vybavením na skladovanie úrody či oblečenia a pracovným náradím. Návštevníkom tak poskytuje autentický pohľad na tradičné poľnohospodárstvo našich predkov,“ zdôrazňuje Martin Hromada. Transfer sýpky sa Liptovskému múzeu podarilo realizovať prostredníctvom ďalšieho projektu – Poľsko-slovenskej akadémie tradícií Chránime, šírime, sprístupňujeme v rámci cezhraničného programu Interreg Poľsko – Slovensko. Do projektu bola zahrnutá aj už zrealizovaná rekonštrukcia strešnej krytiny na siedmich objektoch.
Tým sa však príbeh opráv nekončí. V budúcom roku čaká múzeum obnova Kostola Panny Márie z Liptovskej Mary. „Pred nami je náročná výmena šindľov na zložitej streche, obnova vonkajšej fasády a oplotenia kostola. Práce počítajú aj s reštaurovaním, resp. konzervovaním kamenných článkov a ostení,“ prezradila viac Marta Rusnáková.
Knižná bodka, lebo dobre vieme, že napísané zostáva. Potvrdením tejto vety a výsledkom poľsko-slovenskej spolupráce bude ešte kniha o pomerne málo známom fenoméne povrazníctva. No a aby si na svoje prišli aj handicapovaní návštevníci, pribudne nový audiosprievodca skanzenom pre ľudí so zrakovým postihnutím a pre cudzojazyčných návštevníkov. Rečou čísel povedané ‒ celkové náklady projektu predstavujú investíciu vyše 800-tisíc eur.
