Cieľom Ruska nie je dobývať ďalšie krajiny

Zhováral sa Martin KOVAČ ‒ Foto: archív SNN

Poslanec Marián KÉRY je slovenský politik, ktorý pôsobí od roka 2012 v strane Smer ‒ slovenská sociálna demokracia. V parlamente zastáva pozíciu predsedu Zahraničného výboru. Verejnosti je známy svojimi nekompromisnými i sčasti kontroverznými postojmi, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vzťahov s Ruskom. Pred vstupom do vysokej politiky pôsobil ako učiteľ a angažoval sa v miestnej samospráve. Porozprávali sme sa s ním o aktuálnych otázkach zahraničnej politiky Slovenska i o vývoji konfliktu na Ukrajine.

České médiá živia hystériu, že po skončení konfliktu na Ukrajine by Rusko mohlo podniknúť ďalšie vojenské operácie s cieľom obnoviť sféru vplyvu bývalého socialistického bloku. Na základe vašich skúseností – ide o reálnu hrozbu alebo len o novinársku špekuláciu?

Túto tému vnímam veľmi citlivo, pretože sa dotýka nielen bezpečnosti, ale aj stability v našom regióne a v širšom geopolitickom priestore. Samozrejme, otázka budúcnosti a aj možných ašpirácií Ruska po skončení konfliktu na Ukrajine je otvorená, ale považujem za dôležité, aby sme sa vyhli jednostranným hodnoteniam, ktoré môžu byť viac špekuláciami než podloženými predpoveďami. Historické reálie nám ukazujú, že obdobia, keď sa ruská politika zameriavala na obnovu vplyvu, neboli úplne nezvyčajné (rovnako, možno ešte výraznejšie to bolo v prípade USA alebo aj Číny).

Napriek tomu si myslím, že niečo takéto nie je v súčasnosti možné a reálne. Ruská armáda má svoje limity, a ak s veľkými problémami bojovala alebo stále bojuje o získanie jednotlivých dedín či miest na východe Ukrajiny, nemyslím si, že by bola schopná vojensky sa čo len priblížiť k našim hraniciam. A som presvedčený, že to ani nie je cieľom prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. On svoje podmienky na ukončenie vojnového konfliktu viackrát veľmi otvorene pomenoval.

Jeho najdôležitejšou podmienkou je, aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO, aby získala neutrálny štatút, garantovaný svetovými veľmocami. Inak povedané, ak chceme dosiahnuť mier, malo by sa rokovať o dosiahnutí bezpečnostných garancií nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Ruskú federáciu.

Počas zimných protestov na Slovensku zaznievali heslá ako „Slovensko nie je Rusko, Slovensko je Európa“. Premiér Robert Fico čelil kritike za údajné prepojenia s Ruskom. Niektorí odborníci naznačujú, že tieto protesty mohli byť ovplyvnené zahraničnými aktérmi ‒ vrátane organizácie Mier Ukrajine. Ako vnímate tieto demonštrácie?

Žiaľ, naše podozrenia, že protesty boli ovplyvnené zahraničnými aktérmi, sú reálne. Máme na to fakty. Myslím najmä na Mamuku Mamulašviliho, ktorý podľa získaných informácií dlhodobo spolupracuje s organizátormi protivládnych protestov na Slovensku zo združenia Mier Ukrajine.

Keď si k tomu zoberieme, že čelní predstavitelia zo združenia Mier Ukrajine majú zase personálne dokázateľne blízko k politickým stranám Progresívne Slovensko a Demokrati, nie sú toto dostatočné prepojenia hovoriace o tom, že tu existovala reálna hrozba násilným spôsobom zvrátiť mocenské pomery na Slovensku? Mimochodom, Mamulašvili je dôvodne podozrivý z toho, že on a jeho súpútnici podporovali ukrajinskú revolúciu na Majdane.

Ako píše vo svojom zdieľanom statuse Čech Pavel Šik, v dokumentárnom filme milánskej TV Canale 5 hovorí do kamery dôstojník gruzínskej armády Alexander Revazišvili, že bol najatý práve Mamulašvilim, pravou rukou gruzínskeho exprezidenta Saakašviliho (ktorý musel svojho času po prehratých voľbách utiecť pred nahnevanými ľuďmi z Gruzínska do USA), aby splnil „špeciálne úlohy“ ako ostreľovač na Ukrajine. Toto je skrytá tvár Mamulašviliho, kamaráta našich mimovládok a progresívcov, ktorí na ňom nič zlé nevidia. Neuveriteľné! Progresívci sa chcú dostať k moci stoj čo stoj. Účel svätí prostriedky, nech pri tom využijú aj človeka, ktorý má podľa všetkého na svedomí množstvo ľudských životov.

Jedným z podporovateľov týchto protestov bol aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý dnes pôsobí v strane Demokrati. Ako vnímate jeho úlohu v týchto udalostiach vzhľadom na to, že ako exminister obrany by mal dobre rozumieť bezpečnostnej situácii krajiny?

Malo by byť normálne, že každá osoba, ktorá sa aktívne zapája do verejného života, by mala konať v záujme stability a bezpečnosti Slovenskej republiky. Pri exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi nie som si týmto taký istý. A určite nebudem sám. Jaroslava Naďa možno bez mihnutia oka považovať za najhoršieho ministra obrany Slovenskej republiky od vzniku SR v roku 1993.

Nijako inak ako dejinne najhorší minister obrany sa nedá nazvať človek, ktorý namiesto toho, aby ako šéf rezortu obrany zabezpečil obranu nášho štátu, rozdá bezpečnostné systémy cudzej krajine, a to navyše v čase hroziaceho vojnového konfliktu. Medzi darovanou technikou Ukrajine boli bojové lietadlá MIG-29, funkčný systém protivzdušnej obrany S-300 a ďalšia vojenská technika. Podľa zistení  Najvyššieho kontrolného úradu SR táto technika mala slúžiť výhradne na vojenskú pripravenosť Slovenskej republiky.

Kontrola  NKÚ v minulom roku odhalila neuveriteľný chaos a bezbrehé rozhadzovanie na ministerstve obrany, potvrdila úplné ignorovanie právnych predpisov a vyvrátila Naďove klamstvá o zákonnom postupe.

Premiér Fico dlhodobo presadzuje myšlienku nezávislej zahraničnej politiky Slovenska. Aké kroky plánuje slovenská diplomacia podniknúť v medzinárodnej oblasti v najbližšom období?

Je nespochybniteľné, že Slovensko patrí na Západ. Ale to neznamená, že nemôžeme komunikovať a spolupracovať aj s inými štátmi. Podľa mňa by tento spôsob uplatňovania našej zahraničnej politiky mal byť prirodzený pre Slovenskú republiku v každom období, za každej vlády. Štát bez ohľadu na svoju veľkosť by sa mal usilovať o aktívnu diplomaciu a najmä o to, aby bolo dodržiavané medzinárodné právo. A ak niekto medzinárodné právo poruší, tak musíme mať odvahu, aby sme na to upozornili.

Suverénna zahraničná politika Slovenskej republiky je taká, ktorá rešpektuje naše ukotvenie v Európskej únii aj v NATO, čo však neznamená, že by sme mali byť ticho, ak rozhodnutia prijímané v týchto pre nás dôležitých organizáciách idú proti našim národnoštátnym záujmom.

Rovnako suverénna zahraničná politika vníma, že veľmoci (Ruská federácia, Čína), s ktorými Slovenská republika chce a musí mať dobré politické a z nich vychádzajúce hospodárske vzťahy, sú aj mimo spomenutých štruktúr. Inak povedané, malý štát ako my má doslova povinnosť rozvíjať dobré vzťahy so všetkými, ktorí si to zaslúžia a chcú rovnako rozvíjať dobré, obojstranne výhodné a prospešné vzťahy s nami.

Aký vývoj očakávate vo vzťahoch medzi Európou a USA počas Trumpovej vládnej etapy? Aká bude pozícia Slovenska v rámci Európskej únie v takomto scenári?

Otázka vývoja vzťahov medzi Európou a USA je od návratu Donalda Trumpa zložitá, a bude ešte zložitejšia po zavedení obchodných ciel americkou administratívou, trebárs na autá z EÚ. Slovenská republika bude patriť medzi štáty Európskej únie najviac postihnuté týmto typom ciel. Z minulosti vieme, že počas predchádzajúcej administratívy Donalda Trumpa došlo k značnému ochladeniu transatlantických vzťahov, čo sa prejavilo v rôznych oblastiach, ako je obchod, klimatické dohody, ale aj v otázkach obranyschopnosti. Trumpova politika „America First“ znamenala, že USA kládli dôraz na svoje národné záujmy a menej sa angažovali v tradičných multilaterálnych štruktúrach.

Z pohľadu Slovenska a našich záujmov v rámci Európskej únie sa my ako členský štát EÚ a zároveň ako súčasť transatlantickej aliancie budeme usilovať o udržanie silných a stabilných vzťahov medzi Európou a USA, ale zároveň sa musíme pripraviť na možné výzvy, ktoré by mohli prameniť napríklad zo spomínanej obchodnej vojny.

Európska únia sa bude musieť posilniť a hľadať vlastné cesty, ako byť menej závislá od vonkajších síl, a to nielen v oblasti bezpečnosti, ale aj v obchodných a hospodárskych vzťahoch. Naša pozícia by mala byť v súlade s cieľmi EÚ, ale zároveň musíme zohľadňovať a chrániť naše národné záujmy. Kľúčové bude pokračovanie silnej európskej obrannej spolupráce a zároveň udržanie otvorených dialógov so Spojenými štátmi americkými nezávisle od toho, kto bude v Bielom dome aj po odchode Donalda Trumpa.

 Podľa prieskumov Eurobarometra menej než polovica Slovákov vníma činnosť EÚ pozitívne. Napriek tomu Slovensko nemá reálnu možnosť opustiť EÚ, ako to urobilo Spojené kráľovstvo. Ako vidíte budúcnosť Slovenska v rámci Európskej únie?

Budúcnosť Slovenska je v Európskej únii a beriem to ako samozrejmosť. SMER ‒ SSD to nikdy nespochybňoval. Aj preto nechápem hlavné motívy a posolstvá už dlhšie trvajúcich a opakujúcich sa demonštrácií, organizovaných opozičnými stranami a združením Mier Ukrajine, že „Slovensko je Európa“. Opozícia a jej spriaznené médiá, rovnako aj neziskové organizácie stojace za týmito demonštráciami klamú a práve týmito klamstvami vyháňajú ľudí na námestia.

A k tomu vykopávajú otvorené dvere. Členstvo Slovenska v Európskej únii sme nikdy nespochybnili, Únia je a aj zostane naším životným priestorom, samozrejme, pokiaľ bude aj ona sebavedomá a schopná, napríklad i v obchodnej vojne s USA brániť aktívne a efektívne práva všetkých jej členov vrátane malých štátov.

Ak si EÚ nedokáže zastať svoj členský štát v prípade energetickej bezpečnosti, ako sme toho boli svedkom v súvislosti s rozhodnutím ukrajinského prezidenta Zelenského o zastavení tranzitu plynu cez územie Ukrajiny, tak sa nečudujme, že dôvera Sloveniek a Slovákov voči EÚ bude klesať. Jednoducho, reči sa hovoria, ale chlieb sa je.

V rámci Vyšehradskej skupiny (V4) sa ukázali odlišné postoje jednotlivých krajín k medzinárodnej politike najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Považujete premiéra Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána za politikov s podobnými názormi?

Áno, považujem ich nielen za politikov s podobnými názormi, ale aj za politikov, ktorí sú výnimoční minimálne v celoeurópskom priestore. Rovnako majú podobný názor na mnohé témy, a to aj v porovnaní so zvyšnými štátmi V4, Poľskom a Českou republikou. Napríklad aj v otázke dodávania zbraní na Ukrajinu, ako aj v tom, že neveríme vo vojenské riešenie tohto konfliktu.

Ale to je úplne legitímne. Len by sa nemalo stať, že pre odlišné názory a postoje sa začneme vzájomne kritizovať, v horšom prípade poučovať a v tom najhoršom scenári sa prestaneme stretávať.  Som presvedčený, že V4 má stále veľkú budúcnosť. Aj preto, že Vyšehradská skupina zastupuje šesťdesiatpäť miliónov ľudí. A to je sila, ktorú nemôžu ignorovať ani Nemci či Francúzi.

V posledných mesiacoch rastie trend militarizácie Európy. Čo podľa vás stojí za týmto posilňovaním obranných kapacít a aké následky to môže mať pre budúcnosť kontinentu?

Vojnoví jastrabi nielen zo slovenskej opozície, ako sú Tomáš Valášek, Ivan Korčok, ale aj ďalší zo zahraničia na čele s francúzskym prezidentom Macronom, britským premiérom Starmerom, všetci tí tento trend podporujú, a pritom predstierajú, že sú mierové holubice. Nechápu, že vojna na Ukrajine, za ktorú nesie zodpovednosť nielen Vladimír Putin a Ruská federácia, ale najmä všetci tí lídri západných krajín a USA, ktorí roky šírili nezmyselné prísľuby Ukrajine o jej možnom vstupe do NATO a ktorí v roku 1999 bezprecedentne súhlasili s bombardovaním územia bývalej Juhoslávie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, čím porušili medzinárodné právo, sa musí čím skôr skončiť.

Ich nová, rodiaca sa „koalícia ochotných“ chce poslať na Ukrajinu ,,mierovú“ misiu vojakov, do ktorej chce nasilu a navzdory verejnej mienke pretlačiť aj  slovenských vojakov. Časť politikov Progresívneho Slovenska si neuvedomuje, že dosiahnutiu mieru to nepomôže. Práve naopak. Tí, ktorí by si pre viac ako trojročné vojnové nešťastie na Ukrajine mali sypať popol na hlavu, mier neprinesú. Dnes už nelegitímny ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to stále nechápe, ale v Bielom dome to nová americká administratíva vie veľmi dobre.

Na základe toho verím, že americký prezident Donald Trump bude aj naďalej pri téme Ukrajiny a komunikácie nielen s Vladimírom Putinom a Volodymyrom Zelenským, ale aj s ďalšími lídrami postupovať tak ako doteraz. Nuž, a čo ak bude napriek tomu rásť trend militarizácie Európy a navyšovania finančných prostriedkov do obrany a do vyzbrojovania? Výsledkom bude len masívne zadlžovanie alebo šetrenie a škrtanie na sociálnych výdavkoch, čo bude viesť k znižovaniu životnej úrovne ľudí. V našej politickej strane tento koncept tvrdo odmietame.