Na protivládnych protestoch je zreteľný zahraničný faktor

Zhováral sa Martin KOVAČ – Foto: archív SNN

Pavol SLOTA je slovenský politik a predseda strany DOMOV-národná strana (DOMOV-NS), ktorá sa zameriava na ochranu národných záujmov, suverenitu Slovenska a kresťanské hodnoty. V politike sa angažuje prostredníctvom verejných vystúpení a diskusií, kde sa vyjadruje k otázkam národnej identity a tradičných hodnôt. V decembri 2024 navštívil Donbas, kde nakrútil dokument o situácii v oblasti postihnutej ozbrojeným konfliktom. Požiadali sme ho o rozhovor na aktuálne politické otázky Slovenska.

Inštitút finančnej politiky Slovenska nedávno zverejnil štúdiu, podľa ktorej ukrajinskí utečenci pozitívne ovplyvnili slovenskú ekonomiku. Nedochádza tým k vytláčaniu Slovákov z pracovného trhu? Ako hodnotíte tieto riziká?

Na Slovensku už dlhšie platí pravidlo, že kto pracovať chce, ten si prácu nájde, a kto pracovať nechce alebo z objektívnych dôvodov nemôže, tak ten využíva sociálny systém a rôzne dávky, ktoré poskytuje. Postavili ste síce otázku na princípe etnickej príslušnosti, lenže reálny stav treba posúdiť z viacerých uhlov pohľadu a nielen z pohľadu etnickej príslušnosti.

Ak si zoberieme demografický vývoj na Slovensku podľa veku, starnutie populácie sa nám zrýchľuje a na pracovný trh neprichádza prirodzená náhrada za pracovníkov, ktorí odišli do dôchodku. To je jav, ktorý sa na štátnej úrovni dal predvídať, a aj v minulosti sa mohli prijať príslušné opatrenia a dlhodobé stratégie, ale nijaká vláda na toto nereflektovala a doteraz som ani nezaznamenal nejaké vládne úsilie tento demografický problém riešiť inak ako migráciou.

Ak si teda odmyslíme, že niektorí obyvatelia si z poberania príspevku na dieťa urobili spôsob obživy, tak nám chýbajú strategické plány a koncepcie na efektívnu podporu natality a zvrátenia negatívneho trendu.  Prečo dodnes nebola u nás zavedená segmentová minimálna mzda? To by hneď vyriešilo niekoľko problémov.

Toto, čo som pomenoval, je len vrchol ľadovca a podstata problému nie je v tom, že by ukrajinskí utečenci vytláčali etnických Slovákov či ostatných obyvateľov Slovenska z pracovného trhu, ale iba obsadili voľné pracovné pozície, a tak zvyšujú HDP Slovenska. Podľa mňa väčšie riziko je to, že my ako štát si vlastných šikovných, odborne zdatných pracovníkov, a teda najmä Slovákov, sami vyháňame do zahraničia. To je podľa mňa tým hlavným kameňom úrazu, a nie niekoľko desiatok tisíc Ukrajincov, ktorí aspoň pracujú, keď už teda u nás žijú a aj poberajú sociálnu podporu.

Napriek pozitívnemu ekonomickému vývoju rast cien potravín neustáva, zatiaľ čo kúpna sila obyvateľstva stagnuje. Aké opatrenia sú podľa vás potrebné na stabilizáciu tejto situácie?

V kúpnej sile obyvateľstva sa nachádzame na konci chvosta Európskej únie. A dnes ani nemáme vyhliadky na zlepšenie. Kúpna sila obyvateľstva nieže stagnuje, ale ešte sa viac prepadá. Prečo? Pretože vládne opatrenia dnes vyzerajú tak, že vláda nám jednou rukou podhodí zopár drobných a druhou rukou nám zároveň zoberie násobne viac. Volajú to veľmi odborne „konsolidácia“.

Od ukončenia chaotickej vlády, ktorí sa dostali  k moci v roku 2020, sme sa ako-tak zastabilizovali. Národná strana-DOMOV sa na predčasných parlamentných voľbách nezúčastnili, aby sme neprispievali k triešteniu národných hlasov, ale podporili sme práve Fica a SMER-SSD ako jediného garanta stabilizácie štátu. A za tým si aj stojím, že štát sa ako-tak zastabilizoval, aj keď nesúhlasím so všetkým, čo vláda robí, nepáčia sa mi hádky v parlamente, ktoré sú o funkciách a egách. Vôbec nesúhlasím s tým zbytočným až nezmyselným zbrojením a komerčným dodávaním zbraní a munície kyjevskému režimu, čím len prispievame k zabíjaniu medzi Slovanmi. Od toho by som okamžite upustil a radšej by som sa zameral na obnovu potravinovej sebestačnosti.

V roku 2015 vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že Nemecko je pripravené prijať sýrskych utečencov bez ohľadu na to, cez ktorú hranicu vstúpili. Toto rozhodnutie viedlo k porušeniu Dublinského dohovoru z roka 1990. Ako sa zmenil život obyvateľov Európy za uplynulých desať rokov?

Spomínané vyhlásenie A. Merkelovej zmenilo život obyvateľov Európskej únie, pretože Európa ako kontinent je úplne iný geografický pojem. Ale odpoviem vám, ako sa zmenil za posledných desať rokov život v Európe, aj čo sa týka iných krokov a vyhlásení kancelárky Merkelovej. Z mieru sme sa dostali do vojny v rozsahu, aký si kontinent nepamätá od konca druhej svetovej vojny, a sme v bode zlomu, keď ten rozsah môže stále prerásť do oficiálnej, resp. konvenčnej tretej svetovej vojny, ktorá podľa mňa zatiaľ prebieha ako hybridná medzi EÚ a Ruskom, a vidíme tiež tendencie na začatie obchodnej vojny s USA.

Vyhlásenie Merkelovej, bolo v podstate pozvánkou pre celú Afriku, Blízky a Stredný východ, čím spustila rozpad Európskej únie. Aj keď sa to tak zatiaľ možno nejaví, je to najväčší spoločný problém, ktorý buble pod pokrievkou a ktorý nemá nijaké „politicky korektné“ spoločné riešenie. Aj keď Brusel sa stále pokúša týchto nelegálnych migrantov nanútiť každému členskému štátu dajakými povinnými kvótami či pokutami, vidíme, že členské štáty v tomto Brusel odmietajú rešpektovať a robia si svoju vlastnú politiku bez ohľadu na to, čo nariaďujú bruselskí byrokrati. Tí z môjho uhľu pohľadu v riadení migračnej krízy totálne zlyhali.

To, čo pre niekoho môže vyzerať ako zlyhanie, pre iného môže byť veľmi sofistikovaný plán na vytvorenie tzv. multi-kulti spoločnosti, čo rozhodne pre Brusel nie je cudzí pojem. Dnes už vieme, že pre bruselskú „elitu“ je vidina multi-kulturálneho superštátu milšia ako hospodárske spoločenstvo suverénnych národných štátov s vlastnou identitou. Preto som toho názoru, že aj konanie Merkelovej bolo z vypočítavosti a neboli to len tak náhodne vyrieknuté slová do vetra. Dosahy sú dnes merateľné a trend teroristických útokov proti domácemu obyvateľstvu v členských štátoch EÚ má rastúcu tendenciu. Extrémizmus a radikalizácia sa pomaly stávajú novou normou tejto pohnutej doby.

A či sa porušuje nejaký Dublinský dohovor z roka 1990, alebo sa neporušuje, je úplne bezpredmetné. Je to len jeden z ďalších mnohých dohovorov a zmlúv, ktoré sa dnes porušujú. Stačí sa len vrátiť v čase do rokov 2020-2022. Vtedajšia vláda Matoviča, krytá prezidentkou Čaputovou, porušovala u nás doma dokonca všetky najvyššie dohovory vrátane základných ľudských práv a slobôd, nevynímajúc to, že o život prišlo viac ako dvadsaťjedentisíc nevinných občanov Slovenska.

V roku 2023 sa na hornej Orave vyskytol problém so zvýšeným počtom utečencov, čo súviselo so zatvorením poľského hraničného priechodu Zwardoň – Skalité a s následným obmedzením tranzitu. Existujú teraz na území Slovenska podobné problémy spojené s migráciou?

Čelíme aj náporu utečencov z Ukrajiny. Ten sa s postupom ruskej armády môže ešte zintenzívniť. Z rozhodnutí politických lídrov, ako Zelenský, Starmer, Macron, von der Leyenová, Rutte a ďalší, dnes nevieme, ako dlho ešte bude tento ozbrojený konflikt trvať, či neprerastie do niečoho ešte väčšieho, a ani nevieme, že či sa títo utečenci z Ukrajiny, medzi ktorými bol aj veľký počet mladých ľudí, budú chcieť niekedy vrátiť domov a či Ukrajinu ešte považujú za svoj skutočný domov.

Nemám nijaké informácie, či vláda v tomto smere nejako koná, či robí medzi týmito ľuďmi prieskumy, alebo do akej miery ukrajinských utečencov monitorujú štátne orgány. S výzvami týkajúcimi sa migrácie musíme sa naučiť žiť a najmä ich ako štát musíme aj proaktívne riešiť, a nie sa hrať na mŕtveho chrobáka a čakať, že ten požiar za nás uhasí niekto iný. Ja by som okamžite  začal pracovať na vládnych stratégiách, ktorých úlohou by bolo prinavrátenie Slovákov do rodnej zeme z celého sveta ‒ a možno aj tých Slovákov, ktorí sa narodili v zahraničí, ale stále sa považujú za príslušníkov slovenského národa. To by nás aj posilnilo ako štátotvorný a svojbytný národ.

Na Slovensku v roku 2024 vyrástla prvá mešita. Považujete to za znak rastúceho počtu stúpencov islamu alebo skôr za prejav tolerancie a náboženskej rozmanitosti?

Myslím si, že oficiálne u nás mešita byť nemôže, keďže ako štát neuznávame islam ako oficiálnu náboženskú spoločnosť. Viem, že existuje u nás niekoľko neoficiálnych mešít. Áno, je to znak rastúceho počtu stúpencov islamu, ktorí však môžu byť u nás len dočasne, a nie natrvalo, ak ide o ekonomických migrantov, ktorí sem neprišli žiť so svojimi rodinami, ale iba za prácou.

Nemyslím si, že by Slovensku hrozila islamizácia alebo že by to bolo vecou prejavu tolerancie k náboženskej rozmanitosti. Slovenský národ vo svojej podstate nie je netolerantným národom, iba z historických skúseností, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sme národ opatrný, obozretný a naprieč dejinami sme dokázali ako národ aj vďaka týmto vlastnostiam prežiť dodnes ‒ teraz je úlohou nás, súčasnej generácie Slovákov, aby sme nielen zabezpečili prežitie nášho národa do budúcnosti, ale aby sme budúcim generáciám aj pripravili priaznivé podmienky na rozvoj v mieri a blahobyte a aby aj naši potomkovia boli rovnako štátotvorní, ako sme my dnes.

Slovenská spoločnosť sa v súvislosti s protestmi ostatných týždňov opäť polarizovala. Jedna skupina ich považuje za dôkaz neúspechu politiky vlády Roberta Fica, druhá ich vníma ako pokus mimovládnych organizácií o štátny prevrat. Existuje podľa vás objektívnejšia a menej polarizujúca interpretácia týchto udalostí?

V organizovaní týchto protivládnych protestov je badateľný významný zahraničný faktor a snaha zasahovať do našich vnútorných záležitostí zvonka. Napríklad na protestoch sa zúčastňujú aj ukrajinskí utečenci; od vymenovania súčasnej vlády sa voči nej začala česká vláda správať nepriateľsky, čo, samozrejme, tiež prispieva k destabilizácii a polarizácii spoločnosti.

Videli sme, že českí herci a mienkotvorné osobnosti sa aktívne zúčastnili na protestoch ako rečníci. Do organizovania a podpory nielen samotného priebehu protestov, ale aj následného živenia posolstiev a odkazov z týchto protestov v masmédiách a na sociálnych sieťach sú priamo zaangažované mimovládne organizácie a vplyvné mediálne agentúry, ktoré majú aj zahraničné financovanie, alebo sú to odnože medzinárodných mimovládnych organizácií či nadnárodných mediálnych skupín.

To všetko sú jednoznačné zásahy zvonka, a aj keby som chcel byť objektívnejší ako objektívny, tak skôr sa musím prikloniť k tomu názoru, že sa tu niekto pokúša o politický prevrat. Treba si uvedomiť, že z tých „neposlušných“ štátov EÚ je práve Slovensko, z hľadiska aktuálneho rozloženia síl v NR SR a tesnej parlamentnej väčšiny, ktorá podporuje vládu Roberta Fica, tým najzraniteľnejším štátom, ktorý je najnáchylnejší na destabilizáciu. Či politiku Roberta Fica niekto považuje za dôkaz neúspechu, alebo aj úspechu, to je podľa mňa len vecou názorového a hodnotového ukotvenia jednotlivca, respektíve nejakej vymedzenej skupiny, a teda samotná subjektívna podstata tohto pohľadu je vylučujúcim faktorom z objektivity a objektívneho posudzovania tejto záležitosti.

Koncom januára slovenské tajné služby zadržali ukrajinského občana podozrivého z účasti na organizovaní protestov na Slovensku. Písali sme o tom v SNN. Môže táto udalosť ovplyvniť postoj slovenskej spoločnosti k ukrajinským utečencom?

Už som spomínal, že ukrajinskí utečenci sa zúčastňujú na protivládnych protestoch. Toto by malo stačiť na to, aby im Slovenská republika odobrala štatút vojnového utečenca, pretože my sme ich museli prijať a poskytnúť im humanitárnu pomoc na základe Ženevskej konvencie, a neprichýlili sme ich na úkor našich vlastných obyvateľov preto, aby nám tu riešili, resp. destabilizovali politickú a spoločenskú situáciu! Je paradoxné, že veci, ktoré sa na týchto protestoch od vlády žiadajú a za ktoré sa tam teda demonštruje, nijako neprispejú k mieru, neukončia krviprelievanie, ale práve naopak ‒ vojnu by predĺžili na neurčito, čo by spôsobilo ešte väčšie straty na životoch na obidvoch stranách tohto konfliktu a, samozrejme, i ďalšie utečenecké vlny smerujúce aj na Slovensko.

Toto určite neprispieva k dobrej mienke o ukrajinských utečencoch, ktorú majú obyvatelia Slovenska, a pokiaľ sú naozaj za predĺženie vojny, tak čo vlastne ešte robia na Slovensku, keď ukrajinská armáda ich kedykoľvek vrelo privíta?! Ale nemyslím si, že vyhostenie jedného ukrajinského občana môže spôsobiť nejakú zásadnú zmenu naprieč celou populáciou a spôsobiť zmenu jej postojov.