Na konci marca za tichej odozvy médií nás navždy  opustila významná muzikologička a hudobná historička PhDr. Edita Bugalová, PhD. Kultúrna obec ju evidovala dvadsať rokov ako riaditeľku Slovenského národného múzea ‒ Hudobného múzea v Dolnej Krupej. Jeho otvorenia sa po rozsiahlej rekonštrukcii nedožila.

Jej život bol spojený s trnavským regiónom. V roku 1974 po ukončení štúdia hudobnej a divadelnej vedy na Univerzite Jana Evangelistu Purkyně v Brne nastúpila do Západoslovenského múzea v Trnave na novovytvorené miesto hudobného historika s úlohou spracúvať historiografiu trnavského regiónu a osobnosť Mikuláša Schneidera-Trnavského. Viazali ju k tomu aj osobné dôvody. Stala sa totiž manželkou jeho vnuka advokáta Štefana Bugalu. Bol na svojho starého otca, ktorému hovorili „opi“, hrdý, hoci mal len osem rokov, keď zomrel. V roku 1991 založila Spoločnosť Mikuláša Schneidera-Trnavského.

Jej dielo je rozsiahle a presahuje len výskum zameraný na pozostalosť národného umelca Mikuláša Schneidera-Trnavského. Bola autorkou scenára k výstavám Život a dielo Mikuláša Schneidra-Trnavského, Robotnícky spevokol Bradlan, Franz Schubert a Želiezovce, Cirkevný hudobný spolok, reinštalácia Pamätnej izby Mikuláša Schneidra-Trnavského a ďalšie. V izbe sa nachádza aj umelecká pozostalosť, ktorú  rodina darovala do trnavského múzea, neskôr k nej pribudol i pôvodný nábytok skladateľa. Edita Bugalová mala vzťah aj k súčasnej hudbe, o čom svedčia zrealizované výstavy Trnava hudobná z roka 1988, Sto rokov gramoplatne alebo disco nie je novinka, Sieň slávy Dobra a podobne. V pozostalosti skladateľa objavila aj niektoré omše, ktoré sa dovtedy nehrali. Bola iniciátorkou medzinárodnej speváckej súťaže, ktorá nesie Schneiderovo meno a ktorú organizuje mesto Trnava. 

V roku 2018 bola Edite Bugalovej udelená Cena Jozefa Kresánka, zakladateľa slovenskej etnomuzikológie, za výrazný vedecký prínos v oblasti muzikológie.

 Ivan KRAJČOVIČ ‒ Foto: Jena ŠIMKOVÁ