Blahoslavený pápež a svätorečení mužovia na popravisku
Pavol IČO ‒ Foto: Štefan KAČENA
Aj keď to možno znie neuveriteľne, v podstavci súsošia Immaculaty v Košiciach sa nachádzajú ostatky svätého Valentína, známeho patróna zaľúbených, ktorý pôsobil od konca druhého storočia ako biskup v talianskom meste Terni. Relikviár, uložený v tejto národnej kultúrnej pamiatke, navyše obsahuje ostatky svätého Marcelina, svätého Sebastiána a blahoslaveného pápeža Inocenta XI.
Základný kameň morového stĺpa položili v októbri 1720 na jednom z bývalých košických popravísk uprostred dnešnej Hlavnej ulice. Immaculata mala pripomínať rozsiahlu morovú epidémiu, ktorá vypukla v meste začiatkom 18. storočia následkom stavovského povstania Františka II. Rákociho a zahubila okolo tritisíc mešťanov, teda zhruba polovicu mestskej populácie. Preživší Košičania katolíckeho vyznania zároveň chceli jej výstavbou vzdať vďaku za záchranu pred „čiernou smrťou“ Panne Márii. Stavebné práce, financované z prostriedkov verejnej zbierky, zverili skúsenému staviteľovi Tornyóssymu a sochy zhotovoval miestny umelec Šimon Grimming.
■ OSTROV V CENTRE MESTA
Historik Zdeněk Němec priblížil vtedajší vzhľad okolia tejto pamiatky v knihe Košice 1780 – 1918 (Sečovce, Vydavateľstvo Pergamen, 1994) slovami: „Pred mariánskym stĺpom sa rozdvojoval jarok Čermeľského potoka, ktorý potom obtekal takzvanú insulu, ostrov s dôležitými stavbami mesta. Tu sa časom vytvoril jeden z najvýznamnejších komunikačných uzlov mesta (spádový bod Hlavnej, Poštovej a Bielej ulice). Do neho prirodzene zapadla aj mestská koľajová doprava, uvedená v roku 1891 konkou (od roka 1892 aj parnou trakciou a v roku 1913 električkou). Odvedenie a zasypanie potoka (1899) a jeho zvedenie do kanalizačného systému (od r. 1904) umocnilo spoločenskú funkciu tohto miesta.“
V súčasnosti už po spomenutej „insuli“, čiže ostrovčeku, vytvorenom rozdvojeným Čermeľským potokom, nenájdeme ani stopu. Po zasypaní jeho okrajových častí splynul s okolím a stal sa súčasťou ulice. Kedysi však práve na insuli stáli najznámejšie dominanty mesta vrátane najvýchodnejšie položenej gotickej katedrály v Európe – Dómu svätej Alžbety či Kostola svätého Michala.
■ MOR, VOJNA A HLAD
Súsošie nazývané Immaculata (v preklade z latinčiny „Nepoškvrnená“, čo odkazuje na dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie) slávnostne odhalili v roku 1723.
Do podstavca Immaculaty vložili podľa zachovaných dokumentov, ktoré zhromaždil nedávno zosnulý historik umenia Gabriel Kladek, relikviár s latinským nápisom tohto znenia: „Šiesteho dňa mesiaca októbra tohto roka (1720 pozn. autora článku) k väčšej sláve Nepoškvrnenej Panny Márie, za pontifikátu pápeža Klementa XI. a pod najvyššou ochranou Karola VI., rímskonemeckého cisára, kráľa Španielska a Uhorska, veľkomožný pán administrátor šľachtickej spišskej komory Jeho Výsosti cisára a kráľa, pán Pavol Mednyanski de Medyes položil základný kameň pyramídy, ktorá sa tu má vystavať, do ktorého plebán slobodného kráľovského mesta Košice, prepošt Blahoslavenej Panny Márie z Bersu, Alexander Mariássy uložil počas slávnostných obradov relikvie svätého Marcelina, svätého Sebastiána a svätého Valentína ‒ mučeníkov, ako aj pápeža Inocenta XI.“
Pamiatka pôvodne pozostávala zo štrnásťmetrového stĺpa, zdobeného zobrazeniami anjelov, so sochou Panny Márie. Stĺp, zdobený skulptúrami anjelov, spočíval na kamennom podstavci a v jeho spodnej časti umiestnili súsošie svätého Jozefa s malým Ježišom, ako aj sochu svätého Sebastiána, patróna umierajúcich, lukostrelcov a hrobárov. Pri nich tiež bola plastika svätého Ladislava, bývalého Uhorského kráľa a podporovateľa kresťanských misionárov.
Priestor pod sochami Jozefa, Sebastiána a Ladislava zdobili tri reliéfy, symbolicky znázorňujúce mor, vojnu a hlad. Vyrobil ich košický zlatník Juraj Immerwohl z pozlátenej tepanej mosadze, no v roku 1881 vedenie mesta rozhodlo, aby boli v záujme ich ochrany premiestnené do mestského archívu, odkiaľ putovali do tunajšieho Východoslovenského múzea.
Tabuľu znázorňujúcu mor zhotovil Immerwohl na základe predlohy holandského rytca Matthijsa Poola. Sú na nej vyobrazení ľudia nakazení morom, ktorým sa okoloidúci snažia pomôcť. Reliéf, označovaný ako alegória vojny, zobrazuje víťaza so svätožiarou (azda prvého uhorského kráľa svätého Štefana), ktorému sa klania porazený protivník.
Tretí výjav, alegória hladu, pripomína biblický príbeh o Jozefovi Egyptskom v službách faraóna. Podľa starozákonnej knihy Genezis (Gn 41,1-7) mal faraón zvláštne sny o kravách a klasoch, ktoré Jozef interpretoval ako varovanie pred nadchádzajúcim sedemročným obdobím neúrody po rovnako dlhom období hojnosti. Vládcu Egypta preto presvedčil, aby v čase dobrej úrody naplnil sýpky, čím zachránil krajinu pred hladomorom.
■ UCTIEVANÁ A CHRÁNENÁ
Košickej Immaculate prejavovali úctu najmä katolícki veriaci. Lenže nie všetci Košičania zdieľali ich oduševnenie. V meste, ktoré bolo baštou viacerých vodcov protihabsburských povstaní, bojujúcich aj za slobodu vierovyznania, sa súsošie dokonca stalo objektom náboženskej šarvátky.
Vyvolať ju mal kalvínsky farár, ktorý údajne na sochu pripevnil hanlivý nápis. Keďže táto udalosť katolíkov mimoriadne pobúrila, mestská rada sa rozhodla previnilca potrestať smrťou, neskôr mu však trest zmiernila na vyhnanstvo. Potom katolíci rozmiestnili okolo súsošia Panny Márie Nepoškvrnenej množstvo lámp a vzácne dielo začali strážiť dobrovoľnícke hliadky. Následne kontrolovali stav morového stĺpa traja určení ľudia – organista, strážca a opatrovateľ. K pomníku navyše patril aj osobitý organ a kňazi, ktorí pri ňom slúžili pobožnosti, mali oblečené špeciálne rúcha.
■ VIACNÁSOBNÉ ÚPRAVY
Immaculatu viackrát reštaurovali a upravovali, kým získala konečnú podobu. Prvá renovácia sa uskutočnila v roku 1757, ďalšia o deväť rokov neskôr a súsošie reštaurovali aj v rokoch 1829 a 1856. Potom nasledovala obnova z roka 1872 a stavebné úpravy na Immaculate prebiehali i pod vedením sochára Leopolda Hilda zo Šopronu v rokoch 1908 – 1909. Hild upravil aj oplotenie a vyhotovil sochy svätej Alžbety Uhorskej, svätej Margity Uhorskej, svätej Barbory, svätej Alžbety Portugalskej, svätého archanjela Gabriela a svätého archanjela Michala na pilieroch ohradenia. Ide o postavy, ktoré v očiach katolíkov chránia ľudstvo.
Objekt reštaurovali aj neskôr, a to v rokoch 1949 – 1951, 1954 – 1957, 1971 – 1972, v lete roku 2000 a v roku 2015, keď po dlhých stotridsiatich štyroch rokoch namiesto pôvodných pozlátených reliéfov v spodnej časti pamiatky osadili ich napodobneniny zo zlievarenského cínového bronzu.
