Predvolebnú kampaň u našich severných susedov zatienila vírusová pandémia. Neradostné obdobie, ktorým prechádza svet, sa odráža v obmedzovaní všetkých oblastí života. Výrazne a čoraz viac zasahujú aj politiku, pričom ich dosahu sa nevyhlo ani politické dianie v Poľsku, kde alarmujúce správy o rozmachu pandémie v Európe takmer úplne zatienili rozbehnutú kampaň pred prezidentskými voľbami. Tie sú naplánované na desiateho mája. Postupne sprísňovanie opatrení s cieľom spomaliť šírenie nákazy kampaň nielen ochromili, ale prakticky aj pozastavili a vývoj situácie čoraz viac posúva do popredia otázku o možnosti pôvodný termín volieb posunúť.
Hlavná politická udalosť roka tak ostala visieť v akomsi vákuu a kampaň i politický boj sa v poslednom čase preniesli skôr do roviny hľadania odpovede na otázku, čo s termínom volieb. Pritom ešte 28. marca, t. j. po uplynutí posledného termínu registrácie kandidátov, stanoveného na polnoc 27. marca, poľské médiá hlásili, že záujem zabojovať o post hlavy štátu prejavil rekordný počet, celkom devätnásť uchádzačov. Je to najviac od prvých slobodných volieb v roku 1990.
■ SEDEM RELEVANTNÝCH
Sedem z kandidátov možno považovať za politicky relevantných a spoločensky známych. Najväčším favoritom s voličskou podporou takmer päťdesiatich percent elektorátu je bezpochyby súčasný prezident Andrzej Duda, blízky súčasnej vláde, t. j. pravicovej sociálno-konzervatívnej vládnej strane Právo a Spravodlivosť, resp. koalícii Zjednotenej pravice. Najvážnejším protivníkom populárneho prezidenta je predstaviteľka najsilnejšieho opozičného zoskupenia liberálnej Občianskej koalície Małgorzata Kidawa-Błońská, ktorá však postupne (podobne ako zoskupenie, za ktoré kandiduje) stráca čoraz viac dych. Svedčí o tom výrazný pokles voličskej podpory, ktorý od začiatku kampane spadol na úroveň okolo sedemnásť percent. V tejto súvislosti získava na význame najmä zatiaľ tretí kandidát, líder opozičnej Poľskej ľudovej strany (PSL) Władysław Kosiniak-Kamysz, ktorého popularita, naopak, stúpa. Spomenúť treba ešte kandidáta ľavice Roberta Biedroňa, publicistu Szymona Hołowniu, taktiež kandidáta radikálneho zoskupenia Konfederacja Krzysztofa Bosaka a odpadlíka od tejto formácie Mareka Jakubiaka.
■ HĽADAJÚ SCHOPNEJŠIEHO
Ani neprekvapuje, že najhlasnejšou hlásateľkou potreby preloženia volieb je najviac strácajúca predstaviteľka opozície M. Kidawa-Błońská, resp. jej zoskupenie Občianska koalícia. Okrem prirodzenej obavy o bezpečnosť a zdravie občanov sa za týmto skrýva aj úsilie o druhú šancu na nový dych. Nielen medzi analytikmi, ale aj v radoch tohto bloku sa objavujú dokonca úvahy a špekulácie o možnosti výmeny kandidátky v prípade, ak by kríza okolo pandémie potrvala a bolo by nutné vypísať nové voľby. Otázka preloženia termínu volieb je však vzhľadom na obmedzenia, vyplývajúce z poľskej ústavy, pomerne komplikovaná. Experti sa nateraz nevedia celkom zhodnúť, či by v prípade vyhlásenia výnimočného stavu pre pandémiu došlo len k presunu termínu, alebo by bolo nutné vypísanie nových volieb. To by vyžadovalo zopakovať nanovo všetky úkony s tým spojené vrátane nového zberu potrebného počtu stotisíc podpisov kandidátmi a novú registráciu. Takéto riešenie by opozícii umožňovalo vymeniť neúspešnú Kidawu-Błońskú za schopnejšieho kandidáta.
■ VÁHANIE S ODKLADOM
Na druhej strane vládny tábor sa zatiaľ vyhýba odpovedi na otázku presunu volieb. Čiastočne preto, že sa nechce veľmi rozlúčiť s lákavou predstavou využitia momentálnej voličskej konjunktúry, ktorá v čase pocitu ohrozenia zomkýna väčšinu poľskej verejnosti pod štandardou súčasnej hlavy štátu. Populárny publicista a komentátor Rafał Ziemkiewicz postoj kompetentných vníma aj ako prejav istej taktickej kalkulácie skúseného politického veterána Jarosława Kaczyńského, ktorý ako predseda vládnej strany ťahá za nitky domácej politiky. Kaczyński podľa žurnalistu naťahuje čas a pripravuje pôdu na politické rokovania o čo najvýhodnejších podmienkach presunu dátumu volieb. Napriek chýrom o možnostiach elektronického hlasovania úvahy o posune volieb v princípe už pripustili aj predstavitelia PiS-u. Dokonca aj samotný prezident, ktorý však za najrozumnejšie považuje vyčkať na rozhodnutie po Veľkej noci. Čisto z racionálneho hľadiska však vládnuci tábor nemá dôvod na urýchlené rozhodnutia ani na paniku, čo možno chápať aj ako prejav zodpovednosti. Pokoj PiS-u však uvádza do hystérie opozíciu, ktorá sa usiluje hrať pandemickou kartou na emócie. Najnovšie ako strašiak zarezonovalo vyhlásenie kandidátky Kidawy-Błońskiej, ktorá vyhlásila prerušenie svojej kampane, resp. vyzvala na bojkot volieb, ak ich vláda nepresunie na iný termín. V princípe však toto vyhlásenie nezapôsobilo až tak, ako sa opozícia nádejala. Pomerne silná provládna konzervatívna mediálna scéna toto vystúpenie okamžite bagatelizovala stavajúc ho do kontextu súhrnu mediálnych prešľapov a prerieknutí, ktorými je kandidátka opozície známa.,Každopádne, dá sa očakávať, že termín volieb sa nakoniec posunie, či tak bude o pár mesiacov, alebo o viac nikto nevie, dokonca sa objavili úvahy o posune až na budúci rok.
Martin JARINKOVIČ – Foto: internet-zahraničná tlač
Text k obrázku:
Podľa testov predvolebných nálad u našich severných susedov má najväčšie šance uspieť v prezidentských voľbách doterajší populárny prezident Andrzej DUDA.
