Slovensko dosahuje priemerné výsledky
Text a foto: (lupa)
Publikáciu Education at a Glance od roka 1996 každoročne vydáva Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a reaguje na potreby širokého spektra užívateľov od vlád, ktoré hľadajú inšpiráciu pri politických rozhodnutiach, cez akademikov, ktorí vyžadujú dáta pre svoje analýzy, až po širokú verejnosť, ktorá chce sledovať, ako školy v jej krajine pokračujú vo formovaní študentov svetovej triedy. Publikácia skúma kvalitu výsledkov vzdelávania, politických nástrojov a kontextových faktorov, ktoré formujú výsledky a v širšom meradle súkromné a sociálne výnosy, ktoré plynú z investícií do vzdelávania.
Poskytuje komplexnú analýzu všetkých úrovní vzdelávania, zapojenia študentov, financovania a organizácie vzdelávacích systémov členských krajín. Edícia 2025 kladie osobitný dôraz na vysokoškolské vzdelávanie. Súčasťou zbieraných a hodnotených údajov je aj Slovensko, čo nám dáva možnosť objektívneho porovnávania kvality nášho vzdelávacieho systému s najvyspelejšími štátmi.
- MÁLO VYSOKOŠKOLÁKOV
V krajinách OECD má vysokoškolské vzdelanie štyridsaťosem percent mladých dospelých, rast sa však spomalil. Na Slovensku absolvovalo vysokú školu tridsaťsedem percent mladých dospelých, no nerovnosti stále pretrvávajú a úzko súvisia s dosiahnutým vzdelaním rodičov: iba tri percentá mladých s rodičmi bez stredoškolského vzdelania získa vysokoškolský titul. Na druhej strane až šesťdesiatpäť percent mladých z rodín, kde má aspoň jeden rodič vysokoškolský titul, ukončí úspešne vysokú školu.
Napriek tomu, že vo väčšine krajín OECD väčšina vysokoškolsky vzdelaných dospelých absolvovala bakalársky stupeň, najviac študentov v Slovenskej republike absolvuje magisterské a inžinierske štúdium (podobne ako v Českej republike, Poľsku a Slovinsku): 29 percent mladých dospelých v Slovenskej republike absolvovalo vysokoškolské štúdium druhého stupňa (priemer v krajinách OECD je 14 percent). Bakalárske vzdelanie dosiahlo v SR len 7 percent z populácie, čo je výrazne pod priemerom OECD, kde sa uvádza miera až 24 percent.
- SOCIÁLNA MOBILITA
Slovenským špecifikom je, že dospelí s vysokoškolským vzdelaním majú v Slovenskej republike horšie výsledky na trhu práce ako v iných krajinách OECD. Zatiaľ čo v krajinách OECD je v priemere zamestnaných 83 percent mladých dospelých s bakalárskym vzdelaním, miera ich zamestnanosti v Slovenskej republike je iba 65 percent. Je to dokonca nižšie ako percento mladých dospelých s vyššou stredoškolskou kvalifikáciou (80 percent).
Rovný prístup k vzdelaniu zvyšuje sociálnu mobilitu. Dospelí s univerzitným diplomom majú lepší prístup k vysoko kvalifikovaným pracovným miestam a zarábajú v priemere o 54 percent viac než dospelí s iba stredoškolským vzdelaním (platí pre SR aj OECD). Úspešné dokončenie štúdia zostáva výzvou. V krajinách OECD len 43 percent bakalárskych študentov ukončí program v očakávanom čase. Po ďalších troch rokoch toto číslo síce stúpne na 70 percent, avšak miera ukončenia štúdia je zvlášť nízka u mužov, iba 63 percent v porovnaní so 75 percentami u žien.
- ROZVOJ ZRUČNOSTI
Samotné vzdelanie nestačí, rozhodujúce sú zručnosti. Napriek rastúcemu počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v OECD klesá úroveň čitateľských a numerických zručností dospelých. Vyplýva to z výsledkov testovania PIAAC. Slovensko pritom v poslednom meraní zaznamenalo jeden z najvýraznejších poklesov čitateľských zručností medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi spomedzi krajín OECD.
Slovenské výdavky na školstvo boli v roku 2022 na úrovni 4,2 percenta HDP, čo je pod priemerom OECD (4,7 percenta). Slovenskí učitelia v priemere zarábajú iba 71 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, zatiaľ čo priemer OECD je 85 percent. V Česku a Maďarsku zarábajú učitelia v priemere ešte menej (69 percent, resp. 66 percent).
Pre Slovensko ostáva naďalej výzvou udržanie začínajúcich učiteľov v školách. Slovenskí učitelia s menej ako piatimi rokmi praxe sa častejšie rozhodujú pre zmenu povolania, než je priemer OECD. Pomer učiteľov nad päťdesiat rokov zostáva dlhodobo na úrovni priemeru OECD. Téma kvality a počtu odborne pripravených a motivovaných učiteľov je azda najvýznamnejšou výzvou pre naše školstvo na nasledujúce obdobie.
