Ministerstvo financií pripravuje ďalší balík konsolidačných opatrení, ktorý v budúcom roku by mal priniesť úsporu okolo dve miliardy eur. Tohtoročný opozícia kritizuje najmä preto, že viac „hrá“ na príjmovej ako výdavkovej strane. Je to pochopiteľné vzhľadom na rozvrátené verejné financie po predošlých vládach a zodpovedá Programovému vyhláseniu vlády, teda predvolebnému programu terajších vládnych politických strán.

Minister financií zatiaľ nič nekonkretizoval, preto môžeme len predpokladať, v ktorých oblastiach ekonomiky môžeme očakávať zmeny. Plošné dotovanie energií pre domácnosti stálo štátnu kasu takmer štyri miliardy eur. To sa nepáči ani Európskej komisii, ktorá opakovane vyzýva nahradiť doterajšie plošné dotácie cien energií adresnými, na čo je však potrebné vedieť, ktorá domácnosť trpí energetickou chudobou.

Ministerstvo hospodárstva SR zbiera podklady z viacerých zdrojov ‒ ako kataster nehnuteľností, od distribučných spoločností plynu a elektriny s cieľom nájsť adresný systém, ktorý by sa uplatnil už od roka 2026. Slovenské elektrárne prostredníctvom memoranda so štátom ponúkali domácnostiam zľavy, ale od budúceho roka s nimi počíta už len adresne. Podľa Ministerstva hospodárstva SR by vraj objektívny model adresnej pomoci domácnostiam mohol ročne priniesť úsporu v štátnom rozpočte okolo 300 ‒ 400 miliónov eur a navyše sa predpokladá, že motivuje domácnosti k nižšej spotrebe energií, keďže ich cena bude výrazne vyššia…

Niekoľko expertov ministerstiev sa už opakovane stretlo, aby hľadali ďalšie zdroje na zníženie rozpočtového deficitu. Kto si myslel, že tentoraz sa zamerajú na znižovanie výdavkov, neuhádol. Začali totiž otvárať témy, ako platenie spotrebnej dane na plyn, elektrinu a naftu aj pre domácnosti, keďže ich doteraz neplatili a výnimku mali aj niektoré firmy, ktoré v energetickom mixe využívajú aj obnoviteľné zdroje.

Navyše sa počíta, že spotrebná daň by sa mohla aj každoročne indexovať o mieru inflácie tak, ako to funguje aj pri investičnom podnikaní s prenájmami, ktorých rozsah predstavuje tretinu dopytu po nových bytoch, pri ktorých sa tiež navrhuje vyššia daň z nehnuteľností. Všetky nápady, ako znížiť rozpočtový deficit spomínanými opatreniami, vychádzajú z prostredia Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý reaguje na informáciu aj od Európskej komisie, koľko bude treba navyše peňazí na financovanie pokračujúcej  pomoci Ukrajine, ako aj na zamýšľané vybudovanie vlastných ozbrojených síl.

Text: Róbert HÖLCZ

Foto: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť