Výmena prezidentských stráží

Mandát prezidentky Zuzany Čaputovej je naplnený a môžeme ho teda hodnotiť. Jej politické pôsobenie bolo poznačené váhavosťou prijať nepopulárne, aj keď dôležité opatrenia. Práve jej vyhýbanie sa zodpovednosti, komentovanie situácie, a nie jej riešenie, vyústili do toho, že jej najznámejší výrok, ktorý vystihuje jej vládnutie, je, že veci „vníma citlivo“. Z tohto výroku sa stala karikatúra, ktorá definovala jej vládnutie.

Čo ako slovenská prezidentka pre národ a štát vykonala? Viaceré kontroverzné rozhodnutia. To prvé bolo hneď na začiatku jej mandátu, keď za veľvyslanca v Spojených arabských emirátoch vymenovala Michala Kováča ml. Človeka, ktorý okrem toho, že bol synom exprezidenta Michala Kováča, bol známy aj ako aktér kauzy Technopol, keď spolu s odsúdeným Kočnerom figurovali v podvode, ktorého výška bola v desiatkach miliónov vtedajších korún. Jeho vymenovaniu sa úspešne vyhýbali všetci prezidenti vrátane Kisku, ale Zuzana Čaputová napriek všetkému takúto osobu vymenovala, a tá dodnes zastupuje Slovensko.

Problém jej prezidentskej kariéry bol aj v tom, že nedokázala obmedziť vyčíňanie Igora Matoviča a spol. Keď ignoroval mnohé argumenty vedcov a verejnosti. Keď chcel premeniť slovenský národ na pokusné králiky svojich nápadov. Keď hrubou silou presadzoval „atómovky“. Ani zďaleka vtedy hlava štátu nevyužila všetky kompetencie, ktorými disponovala.  Veľmi stranne sa postavila aj k tragédii na Zámockej, keď sa nijako nezastala konzervatívne zmýšľajúcich občanov a nechala, aby progresívne médiá prisudzovali vinu za túto tragédiu  konzervatívne orientovaným ľuďom.  Každopádne najzásadnejšie politické zlyhanie nastalo, keď nechávala dlhé mesiace vládnuť hlboko nelegitímnu vládu v demisii. Namiesto toho, aby okamžite konala a využila všetky svoje kompetencie a vplyv na čo najskoršie vyvolanie predčasných volieb, sa prizerala, ako Hegerova vláda v demisii ide od škandálu k škandálu.

Neurobila zvyčajné kroky, aby zistila, či je vôbec možnosť zostavenia prechodnej vlády, ktorá by disponovala akou-takou dôverou, nehľadala prieniky a namiesto toho oktrojovala progresivistickú vládu Ľudovíta Ódora, ktorá nedisponovala nijakou parlamentnou podporou.  No a nakoniec nezastavila vyčíňanie Hamranovcov, ktorí hrubo lámali justičný systém, a dokonca presadili inšpekciou policajného zboru stíhaného funkcionára Ďurku na tretí najvýznamnejší post na inšpekcii. Keď s tým mal minister vnútra Ivan Šimko problém, namiesto toho, aby ho podržala, nechala ho padnúť a Hamranovci mali na svoju činnosť ničím nerušený priestor.

Treba veriť a dúfať, že s nástupom nového prezidenta Petra Pellegriniho sa niečo také skončí. Vo svojom inauguračnom prejave jasne naznačil, kde budú piliere jeho politiky. Vo svojej snahe hľadať zmierenie v spoločnosti je autentický. Zároveň definuje, že zmierenie neznamená elimináciu politického konfliktu, ale ten sa musí viesť vždy v mantineloch parlamentného boja  a arbitrom všetkých politických sporov musí byť vždy len a len občan. Dnes sme sa dostali do stavu, keď priekopy v našej spoločnosti boli pošpinené krvou, a to je pre každú demokratickú spoločnosť neprijateľné. Prezident v sebe zároveň nezaprel sociálneho demokrata. Zdôraznil, že je nevyhnutné myslieť aj na tých, ktorí nie sú úspešní, spoločnosť nesmie zabúdať na seniorov, ktorí už svoj diel spoločnosti zaplatili, a dnešná generácia im musí zabezpečiť dôstojný život aj v starobe. Je veľmi pravdepodobné, že nový prezident Peter Pellegrini  bude konštruktívne spolupracovať s vládou. Viackrát definoval svoju pozíciu tak, že  zodpovednosť za vládu v zemi má legitímne zvolená vláda, a preto jej  nemieni hádzať polená pod nohy.

Dá sa očakávať, že bude vymenovávať vysokých štátnych úradníkov či členov vlády tak, ako ich navrhne vláda, nebude často a z čisto ideologických dôvodov vetovať zákony. Nebude teda poslušným vykonávateľom opozície a zákony, ktoré opozícii nevyhovujú, nebude automaticky ako na páse posielať na Ústavný súd SR. Na druhej strane nebude ani služobníkom slovenskej vlády. Po ôsmich rokoch kohabitácie, teda stavu, keď prezident a vláda nie sú v súzvuku, ale veľakrát si robia prieky, nastane éra, keď to bude inak. Toto sú reálne očakávania od mandátu nového prezidenta.

Roman MICHELKO, poslanec NR SR