Film o velikánovi našich dejín nie je vlastne ani o ňom.

Mnohí  z nás sa tešili na film o Ľudovítovi Štúrovi. Na avizovanú filmovú udalosť roka, ako sa písalo v slovenských médiách. Na filmový veľkopríbeh o velikánovi našich dejín, významnej osobnosti, o mužovi, ktorý životom, dielom i odkazom v mnohom formoval najvýznamnejšie stránky života dobovej spoločnosti – najviac, pravdaže, Slovákov – a predznamenal i ďalšie cesty národa.  Zjednodušene – od politických, vedúcich k štátnosti, až po svojbytný jazyk vnímaný ako jeden zo základných atribútov národa.

Išiel som  do kina na film s nedvojznačným názvom Štúr a dočkal som sa filmu o – Adele Ostrolúckej. A či vlastne o legende o veľkej láske medzi touto dievčinou a Ľudovítom Štúrom. Ako diváka nahovárajú záverečné titulky, budem pomerne presne parafrázovať – o legende, ktorej sme (vraj) uverili.

• DVOJDOMÝ POHĽAD

Treba si uvedomiť, že miera viery v akúkoľvek legendu je značne subjektívne meradlo. No a značne subjektívny je aj dvojdomý pohľad scenáristky a režisérky v jednej osobe, Mariany Čengel Solčanskej, na legendu, ako sa ju rozhodla uchopiť a predostrieť slovenskému divákovi. Objektívne Čengel Solčanskej treba priznať, samozrejme, aj právo na autorskú licenciu. No taký človek s takým životom a jeho význam v histórii národa si žiadajú oveľa viac!

V skratke si v anotačnej podobe, vychádzajúcej z propagácie filmu, priblížme, čo je výsledkom. Na návšteve u strýka v Zemianskom Podhradí spozná Adela, dcéra šľachtica a majiteľa panstva na Ostrej Lúke nášho Štúra. Učenec, filozof a básnik, neskôr vodca významného prúdu reformátorov a spolukodifikátor spisovného jazyka Štúr sa búri voči spoločenským pomerom v Uhorsku. V podstate nevyzretá 20-ročná Adela sa do neho zamiluje. Po počiatočnej (obapolnej) averzii dievčina verí, že ak sa jej podarí dostať ho do svojej blízkosti, a ten hrdý muž jej lásku opätuje.

Nahovorí otca, aby Štúrovi poskytli dočasný domov v ich kaštieli ako súkromnému učiteľovi a tiež aby ho protežoval do Uhorského snemu. Viac-menej idylku (miestami pripomínajúcu až „romantiku“ tzv. ženských románov a či tureckých telenoviel) smerujúcu k zblíženiu, „odfúkne“ revolúcia a Štúra strhne revolučný vír. Rýchly je aj vír deja filmu, často sa krúti vo veľkej skratke až náznakoch. Slovenský povstalci bojujú za národné práva, vzniká Slovenská národná rada, štúrovci vyhlasujú Žiadosti slovenského národa, Štúr sa skrýva po zatykači vydanom na neho a na Hodžu i Hurbana, po smrti brata Karola sa dobrovoľne ocitá v Modre. Až do tohto „punktu“ sa Ľudovít Štúr mihal v sekvenciách filmu neraz len sporadicky, hoci podľa názvu sme očakávali oveľa viac…

• LEGENDA A PRAVDA

Sme teda v Modre, kde Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856. Odvráťme oči od filmového plátna a dajme mu (a nie legende!) slovo: „..som vyšiel na polia vyše Modry a tam prekračujúc čerstvým snehom prikrytú priekopu, celým stúpadlom nohy na druhý kraj priekopy nedostúpiac, som nazad spadol. Puška sa zošmykla a otvor cievy pritlačil sa k mojej nohe pri kĺbe tak, že som výstrel, vzniklý úderom kohútika na niečo tvrdého, skalu alebo ľad, nepočul, ale celý nábitok do mojej nohy bez akéhokoľvek buchotu vrazený bol. …až vtedy som zvedel, že som sa postrelil.“  Po nehode na poľovačke v modranskom chotári Šnaudy žil Štúr so zranením ešte tri týždne. Tri dni po jeho pohrebe (15. januára 1856) napísal (naozaj napísal!) Daniel Minich, modranský evanjelický farár do Viedne Dionýzovi Štúrovi: „Dokonal v pokoji bez všetkého 12. januára, niekoľko minút po 9. hodine.“ Toto sú neodškriepiteľné fakty a aspoň tie, najvernejšie z celého trvania, sleduje aj konečne i film.

• ŠTÚR VO FILME

Film predstavuje Štúra… rozpačito. Chýba mu charizma, ktorou strhol časť národa, sila osobnosti, ktorou bezpochyby bol. Divák skôr vidí inteligentného a tichého muža, ktorý má síce jasné hodnoty a je ochotný biť sa za ne. No rozhodnosť, činy a dosiahnuté dielo nahrádza až umelo pôsobiaca rozvážnosť. Ba až bezradnosť a nevýraznosť. Obe sú zjavné už v úvodnej scéne, keď Štúr, Hurban a Hodža prichádzajú na dobrovodskú faru za Jánom Hollým s „projektom“ spisovnej slovenčiny. A či počas zasadnutí uhorského snemu. Zásadový postoj počas stretnutia vedúceho k hodžovsko-hattalovskej reforme jazyka sa skôr javí ako nedospelá spurnosť. Divák ťažko vníma takéhoto Štúra ako skutočnú osobnosť.

Historická (?!) dráma Štúr bol najočakávanejší slovenský film roka. Trailer a fotografie naznačovali, že pôjde o vizuálny klenot a mnoho záberov nesie atribúty umeleckého diela. Ale, kde je aj kvalitný obsah, príbeh? Navyše oveľa viac než o Štúra ide o – nepotvrdený, a existujúci vôbec?! – vzťah s Adelou Ostrolúckou.  „Štúr je mohutnou persónou našich dejín, mimoriadne charizmatická osobnosť s pevnými morálnymi zásadami,“ vyjadrila sa režisérka. Škoda, že to nedokázala pretaviť do filmu. A tak na adekvátne filmové stvárnenie veľkej osobnosti našich dejín čakáme ďalej a veríme, že to aktuálne nenapácha prílišné škody v mysliach hlavne mladých divákov, ktorý o Štúrovi – povedzme si pravdu – nevedia veľa.

Najlepšie bude napraviť si pohľad seriálom Štúrovci – keď ide o filmovú podobu. A Zúbekovou knihou Jar Adely Ostrolúckej – keď ide o plastickejšie vyobrazenie romantického vzťahu. Alebo navštíviť výbornú expozíciu Štúrovho múzea v Modre.

Martin JADRANSKÝ – Foto: internet – Interez