Kedysi sme dokázali urobiť sochu aj listinám, ktoré potvrdzujú starobylosť Slovákov; dnes si nevieme udržať a vážiť ani to, čo máme. Búrame, zatracujeme, všetko spochybňujeme, všeličo znevažujeme. Dokonca dovoľujeme, aby si ktosi cudzí so zištným úmyslom a s vytrvalým pocitom nadradenosti na našom území demonštratívne pretláčal svoj pohľad na spoločné dejiny, ktorý nás ponižuje a zatracuje a seba povyšuje…
Dosť dlho sme počúvali o Zoborskej listine. Oni sú vlastne dve. Prvá z roka 1111 je vôbec najstaršia na Slovensku vydaná a Slovenska sa týkajúca listina. Je najstarším dokumentom slovenských národných dejín, ale aj historickým svedectvom o šírení kresťanstva na našom území. Druhá je len o dva roky mladšia a obe predstavujú vyše deväťstoročný dejinný klenot, aj keď v podstate dokumentujú spor zoborského Kláštora sv. Hyppolita o svoje majetky darované benediktínskym mníchom z Nitrianskeho opátstva svätým Štefanom a potvrdené kráľom Kolomanom I.
Listina z roka 1113 uvádza názvy množstva slovenských obcí, ktoré patrili opátstvu, ale aj tých, čo s majetkami opátstva susedili. Cenný doklad o názvoch a pomenovaniach, keďže sú tam aj vlastné mená osôb, podľa čoho sa dá trebárs vierohodne doložiť, že v Nitre bola škola už v 12. storočí… Dobre zachovaný pergamen s rozmermi 55,5 krát 32,7 uvádza názvy skoro dvesto slovenských obcí od Dunaja až po Trenčín a Turiec (niektoré už zanikli a nemožno ich lokálne určiť), uvádza orientačné body a ďalšie geografické danosti. Listina je veľmi zaujímavá, lebo keď sledujeme mená dedín, potokov, kopcov a iných čiastok chotára, dostaneme nádherný zemepisný obraz o vtedajšej Nitrianskej a Trenčianskej župe, ale aj o ďalších zemepisných oblastiach našej stredovekej preduhorskej minulosti.
Autorkou tejto originálnej alegorickej plastiky z roka 1998 je sochárka monumentalistka Zuzana Marciňová Hetminská (1944 – 2002), rodáčka z Nových Zámkov. Po jej smrti sochu v roku 2011 reštauroval jej manžel Milan Marciňa…
Text a foto: Emil SEMANCO
