Naše zdecimované poľnohospodárstvo je na chvoste EÚ. Jeden z bývalých ministrov agrárneho rezortu Ing. Peter BACO sa v týchto dňoch dožíva životného jubilea – sedemdesiatich rokov. Slovenské národné noviny mu popri želaní zdravia do ďalších rokov položili aj niekoľko otázok.
- Čo sa u nás stalo s chovom dojníc, keď teraz pred zrušením mliečnych kvót sa ich naši farmári zbavujú a v mnohých krajinách práve ich stavy už dlhodobo rozširujú a pripravujú sa tak intenzívne na prvý apríl 2015?
Je to smutné, ale bohužiaľ je to fakt. Znižovanie stavu kráv sa medziročne zrýchľuje. Súčasný výpredaj dojníc a jalovíc zo Slovenska pripomína roky 1990 – 1993, charakterizované prudkou finančnou reštrikciou a katastrofálnym úpadkom rezortu pôdohospodárstva. Súčasná situácia je taká, že máme len štvrtinu dojníc oproti roku 1989, ale pri dvojnásobnom zvýšení dojivosti je dnešná produkcia približne polovičná oproti produkcii pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Naši konkurenti v EÚ majú zrozumiteľný, trvalý, plynulý a dôveryhodný systém nástrojov stimulujúcich rozvoj jednotlivých oblastí pôdohospodárstva, a osobitne mlieka. V SR je výrazne horšie podporovaná produkcia mlieka. Súčasná agrárna politika SR neakceptuje osvedčené nástroje predchádzajúcich agrárnych politík. Žiaľ, súčasné opatrenia vlády na podporu a stabilizáciu situácie po zrušení mliečnych kvót v EÚ sú neadekvátne a oprávnene vládnu obavy a neistota u producentov mlieka. Vláda vyčkáva na akýsi „zázračný mliečny balíček EÚ“.
- Výrobcovia mlieka sa obávajú výkupných cien. Tie naozaj takmer neumožňujú ziskovosť. V ktorom článku reťazca od produkcie mlieka až po konzumáciu mliečnych výrobkov sa teda strácajú „najvyššie marže“?
Pravda je, že výkupné ceny mlieka trvalo klesajú. V súčasnosti tomu napomáha aj pretlak ponuky mlieka z EÚ – po zastavení exportu do Ruska.
- A o pár týždňov ten pretlak niekoľkonásobne vzrastie.
To áno, ale treba tiež povedať, že napríklad nadnárodné mliekarne platia slovenským producentom o desatinu nižšie ceny, ako platia farmárom v ich domovských krajinách. Pravda je aj to, že zahraničné obchodné systémy, aj keď kupujú mlieko a mliečne produkty od našich mliekarní lacnejšie, uprednostňujú výpredaje v akciách až s tridsaťpercentnými zľavami namiesto toho, aby plošne reagovali na zvýšenú ponuku lacnejších výrobkov. Slovenskí mliekari tiež poukazujú na to, že obchodné reťazce dávajú vyššiu maržu na slovenské mliekarenské výrobky ako na dovážané.
- Dovážame z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka a iných krajín – trh s mliečnymi výrobkami teda nie je presýtený. Prečo domáci producenti nedokážu konkurovať dovozom?
V skutočnosti, koľko mlieka do SR za rok dovezieme, toľko aj vyvezieme, vrátane mliečnych výrobkov v prepočte na surové mlieko. To, že sme v súčasnosti v mlieku sebestační, je však preto, že naša súčasná spotreba mlieka za rok na obyvateľa by mala byť takmer o sto litrov vyššia, aby dosiahla lekármi odporúčanú úroveň. Z pohľadu verejného zdravia sme v produkcii mlieka vysoko deficitní a postupne budeme odkázaní stále viac na dovozy mlieka. Stavy dojníc v SR z roka na rok klesajú, klesá výroba, produkčné kvóty EÚ plníme iba z troch štvrtín, teda najhoršie zo všetkých štátov EÚ. Analýzy ukazujú, že farmárske náklady na liter mlieka na Slovensku sú až o pätinu nižšie, ako sú napríklad v Rakúsku. Nekonkurenční nie sú teda slovenskí producenti mlieka, ale celý podporný systém formujúci ekonomické prostredie pre výrobcov mlieka.
- Kde sa stala chyba, že chov hovädzieho dobytka prakticky iba prežíva, napriek tomu, že hovädzie mäso je na trhoch žiadané?
Sme hornatá krajina s vysokým podielom lúk a pasienkov, kam patrí najmä chov dobytka. Odporúčaná spotreba hovädzieho mäsa na jedného obyvateľa za rok je trinásť kilogramov, ale skutočná je len 4,3 kilogramu (na začiatku transformácie to bolo dvadsaťtri kilogramov). Takže, aj keď máme dnes vývozno-dovoznú bilanciu v hovädzine aktívnu, v odporučenej spotrebe máme obrovský deficit. Dnešná vysoká, nedotovaná maloobchodná cena hovädzieho mäsa je pre slovenského spotrebiteľa ťažko akceptovateľná a nie je tak ani odrazom vysokých produkčných nákladov ako zrkadlom ekonomicky nepriaznivého prostredia.
- O poľnohospodárstve na Slovensku sa takmer neinformuje – maximálne na začiatku jarných prác a potom po skončení žatvy.
Je nenormálne, aby slovenský agrárny sektor bol až taký zabudnutý médiami, verejnosťou a bagatelizovaný politikou štátu. Novinárov v mienkotvorných médiách, ktorí rozumejú poľnohospodárstvu, by sme spočítali ľahko na prstoch jednej ruky. Pritom vo viacerých krajinách, vrátane Poľska a Rumunska, pracujú samostatné kanály televízie orientovanej len na pôdohospodárstvo. Je to smutný obraz celkového postoja spoločnosti k chlebovému rezortu. Aj prezentované rezortné informácie sa opakujúco orientujú väčšinou na škandály a nedostatky v hygiene potravín, ktoré sa mimochodom už roky v rovnakej miere opakujú. Vláda a médiá prezentujú úspešnú konsolidáciu verejných financií SR. No treba vidieť, že pre tento efekt sa okrem iného zdecimoval agrárny podnikateľský priestor. Pritom je však jasné, že je väčší efekt z možných až stopäťdesiattisíc pracovných miest, ktoré by vznikli v najviac nezamestnanosťou postihnutých regiónoch Slovenska, ak by sme mali podporné nástroje agrárnej politiky na úrovni priemeru EÚ.
- Môžu naši farmári prežiť liberalizáciu trhu v Európe?
V aktuálnych hodnoteniach EÚ patrí výkonnosťou slovenské poľnohospodárstvo medzi úplne najhoršie v EÚ, pri medziročnom zhoršovaní o sedem percent. Produkciou obilia a olejnín sme v lepšej polovici EÚ, ale v zemiakoch sme napríklad poslední a v živočíšnej výrobe až na dvadsiatom šiestom mieste z celkového počtu dvadsiatich ôsmich členov EÚ. Nesmieme sa tomu čudovať, lebo to zodpovedá najhorším ekonomickým podmienkam, aké vlády EÚ vytvárajú pre svojich agropodnikateľov. Máme najvyššie dane a odvody a najnižšie a nestabilné podpory a demotivujúce ekonomické prostredie. Máme teda tomu zodpovedajúci výsledok.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: SNN