3 OTÁZKY PRE: RNDr. Ladislava HRAŠKA, bývalého šéfredaktora časopisu
23:55 alebo totalita verzus demokracia
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ - Foto: SNN
● Váš časopis 23:55 prinášal citlivé národné témy už po novembri 1989. S akým ohlasom?
Národné témy a vôbec národné veci by nemali mať žiadne ďalšie adjektívum. Jednoducho už jedno majú, sú národné a mali by byť nám všetkým vlastné. Citlivé sú len pre tých, ktorí ich nechcú akceptovať v ich celosti, v pravdivej podobe, v kontexte dejín okolitých území. A čo je najbolestnejšie, nie sú zahrnuté do výchovy nášho národa, predovšetkým do výchovy mládeže. Zlé poznanie svojej histórie dáva len zlé vyhliadky pre budúcnosť. Postupnou stratou identity jednotlivca, ale aj národa, dávame šancu iným, ktorí si ju naopak programovo pestujú. A aký ohlas mal titul 23:55? Domnievam sa, že na tú dobu to bola šoková terapia. Niekto s tým začať musel.
● Ako dlho ste vychádzali a prečo ste zanikli?
Časopis 23:55 bol logickým pokračovaním jeho samizdatovej formy spred novembra 1989. Ten mal svoje korene v občasníku Pravde nahlas a vznikol v polovici roku 1988. Mal za cieľ komentovať články v denníku Pravda. Jeho premenovanie v apríli 1989 na 23:55 malo poukázať na vrchovatý čas pre zmenu režimu. Teda ak predprevratová obsahová orientácia bola smerovaná na témy totalita verzus demokracia, jej ponovembrové smerovanie dávalo akcent na národné témy. Predovšetkým na dlhodobo tabuizované a prekrúcané dejiny, no i súčasnosť, čo sa bohužiaľ deje dodnes. Časopis zanikol na začiatku roku 1990 pre moju neschopnosť redakciu profesionalizovať a pre nedostatok prostriedkov.
● Sklamali vás Slováci?
Nie, isto nie. Myslím, že národ sklamať ani dosť dobre nemôže. Možno sme sa ešte nenaučili efektívnejšie spravovať si „naše“ veci. Ale z dejín vieme, že azda neexistuje nijaký iný národ, ktorý by za takých neprajných okolností vydržal a dočkal sa konštituovania vlastného štátu. A to je naše veľké spoločné víťazstvo.