3 otázky pre: Štefana HARABINA, predsedu Najvyššieho súdu SR
Politici si zo zväzkov ŠtB urobili dobrý obchod
Text a foto: (rr)
V Matici slovenskej aktuálne rezonujú otázky o spolupráci niektorých funkcionárov s ŠtB v minulosti. Výbor presadil, aby spolupracovníci nemohli bez očistenia od súdu kandidovať. Obrátili sme sa preto na predsedu NS Štefana HARABINA.
- Od zmeny režimu už uplynulo viac ako 20 rokov. Skončila sa aj účinnosť lustračného zákona. Naďalej sa v našej spoločnosti živí kauza spolupráce s ŠtB.
Považujem za správne, ak sa objektívni historici zaoberajú dejinami. Samotná téma tajných služieb je veľmi atraktívna v každom období. Z hľadiska dokazovania, aj historického, je veľmi náročná. Na viac ako 95 percent činnosť tajných služieb sa odohráva v prísnom utajení, majú možnosti vymýšľať a aj realizovať rôzne krycie operácie. Preto je tu veľmi malá pravdepodobnosť overiť si ich dokumenty. Téma spolupráce s ŠTB je legitímnou témou pre seriózny výskum, ale zamiešali sa do toho politici, ktorí si z nej urobili výhodný obchod. Začali sa strácať spisy, objavovať sa senzačné informácie, na základe ktorých sa z disidentov stali spolupracovníci tajných služieb. Hodnovernosť tejto témy sa veľmi znížila. Hoci ak by sa k tomu pristupovalo seriózne, mňa by tiež zaujímalo, ktorý kolega ma sledoval a udával. Ale dnes by som tomu už neveril. Všetko zaujímavé skartovali. Do čoho sa v histórii pustia politici, to sa skončí obchodovaním, kšeftami a klamstvom. ÚPN by mal byť súčasťou SAV – historického ústavu bez možností zasahovania politikov cez voľbu predsedu a funkcionárov.
- Niektorí občania, ktorí majú právoplatné lustračné osvedčenia, sú uvádzaní v rôznych zoznamoch spolupracovníkov s ŠtB. Je to správne?
Za riekou Moravou je viacero súdnych rozhodnutí, kde sa cestou súdu umelci označovaní podľa dokumentov za spolupracovníkov ŠtB jednoznačne očistili. V Čechách boli pragmatickejší, ich tajná služba, ako aj polícia využívali služby profesionálnych agentov tajnej služby zo socializmu – expertov na analytiku, sledovanie a podobne – aj po zmene režimu. Zvážili riziká a boli členmi NATO podstatne skôr. Tí, čo mučili a prenasledovali napríklad veriacich, kňazov, ak žijú, mali by byť potrestaní.
- Majú takíto občania povinnosť „očisťovať“ sa prostredníctvom súdov?
Považujem za absurdné, aby osoba, ktorá disponuje právoplatným lustračným osvedčením príslušného orgánu o tom, že nespolupracovala s tajnou službou, žiadala v tejto otázke ešte aj duplicitu v podobe právoplatného rozsudku súdu. Pochybujem o tom, že by sa súd takouto žalobou vôbec zaoberal. Práve ten, kto chce seriózne a hodnoverným spôsobom tvrdiť opak a preukáže právny záujem, môže žalovať na súde určovacou žalobou, že konkrétna osoba bola spolupracovníkom tajnej služby. Pretože tu máme dve skupiny agentov a spolupracovníkov – jedných, ktorí sú v zoznamoch, ale nejakým spôsobom sa už etablovali a stali sa z nich napríklad pravicovo orientovaní analytici, liberáli, novinári, tým „veríme“, že nikdy, nikde neboli, a potom je skupina tých ostatných. Pamätám si na kauzy straty spisov z Ústavu pamäti národa. Podľa mňa sa v dnešnej technickej dobe dajú tieto dokumenty sfalšovať a opakujem sa, veľmi veľa podstatného sa skartovalo. ŠtB nebol spolok amatérov, ale patrila medzi elitné tajné služby v svojej dobe. Určite mali pripravený scenár aj zmeny režimu. Jedna vec je, že väčšina sme kresťania a základom viery je aj odpúšťanie. Preto by sa toto obdobie malo dostať do roviny seriózneho nepolitického historického výskumu a nie honom na čarodejnice.