● Ako to, že zmizol rozsudok fašistu L. Csatáryho zo spisu košického súdu?

Dnes už nikto nezistí, kto odcudzil jeho rozsudok, či to bolo pred rokom 1989 alebo po tomto roku. Isté je to, že kópie rozsudku sa posielali aj všetkým kľúčovým zložkám; určite by sa našiel aj v pražskom archíve ministerstva vnútra, tak ako sa našiel v eštebáckych materiáloch o bývalých nyilašovcoch, ktorý je dnes v Archíve ÚPN. Je to rovnaký materiál, aký viedla ŠtB na gardistov, členov Hlinkovej mládeže a HSĽS doma i v zahraničí.  

● Aké je naše poznanie maďarského okupačného režimu v Košiciach a na južnom Slovensku?

Otázke okupovaného južného územia Slovenska sa v rokoch 1938 – 1945 venoval dnes už nebohý Dr. Ladislav Deák. Mal za sebou dokonalý výskum nielen slovenských archívov, ale najmä tých budapeštianskych, hoci aj tam sa k niečomu vôbec nedostal. Dnes sa tejto téme v podstate venujeme dvaja – ja a kolega Ján Mitáč z Ústavu pamäti národa. Chceli by sme podrobne zmapovať politický a spoločenský život na okupovanom južnom území, čo je práca na desaťročia.

● Ako to vyzerá v prípade Csatáry? 

Prípad Csatáry je komplikovaný, ale je to skôr mediálne pripravená záležitosť. Zatiaľ som ešte nezaregistroval serióznu diskusiu maďarských alebo slovenských historikov, ktorá asi nie je „politicky žiaduca“. Určite by poukázala na viaceré otázniky a nepresnosti spojené s týmto prípadom, ktoré sa často objavujú v médiách. Ale napríklad aj priniesť to, čomu hovoríme širšie súvislosti. Napríklad aj diskusiu o politickom režime v Maďarsku pred a po 15. októbri 1944 alebo o perzekúciách  nemaďarských národov a národností na okupovanom južnom Slovensku v rokoch 1938 – 1945, alebo o genéze maďarskej extrémnej pravice a maďarskom antisemitizme.

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ