Nový vládny kabinet čaká stabilizácia sociálneho, zdravotného i školského systému

Tibor B. HAČKO

Žijeme vo veľmi čudných časoch plných nepremyslených reforiem akoby zameraných len na vyťahovanie peňazí od občanov. Nesystémovosť a chaotickosť takzvaných transformácií predchádzajúcej vlády, zohľadňujúcich len a len záujmy niekoľkých málo vyvolených, je o to horšia, že zmeny sú naozaj nevyhnutné. Diskutabilný štandard služieb, ktoré nám štát zabezpečoval, sa každým dňom stráca a občania sa ocitajú v čoraz väčšej neistote.

Na čo sa ešte dá spoľahnúť a čo si odteraz budeme musieť zaobstarať sami, to dnes podľa všetkého nevedia ani samotní politici.Reálna slovenská administratíva sa prakticky scvrkla len na šesť rezortov – podvyživené zdravotníctvo, nedôveryhodné súdnictvo, experimentmi zdecimované školstvo, slabú obranu, rozhasené vnútro a potápajúcu sa sociálnu starostlivosť. Na ostatné rezorty vláda už takmer nemá dosah. Hospodárstvo je prakticky úplne v zahraničnom vlastníctve – a s tým súvisia financie aj bankovníctvo. Výstavbu riadi niekoľko skorumpovaných lokálnych primátorov a ich úradníkov, poľnohospodárstvo zletelo na zúfalých 9 percent HDP a nemá skoro nijaký vplyv na štátny rozpočet. Pri tranzite cez slovenské mestá a dediny sa neubránime dojmu, že doprava sa riadi už len obchádzaním výmoľov, a pri návšteve zahraničia tamojší obyvatelia nevedia, odkiaľ pochádzame. Nová vláda musí zaujať veľmi jasný a razantný postoj k trom systémom, ktoré sú hlavným zdrojom štátneho deficitu.

■ PENZIJNÝ SYSTÉM

Slovenská populácia nezadržateľne starne bez ohľadu na politickú príslušnosť vlád. Súčasný systém štátnych dôchodkov sa rúca. Pritom poskytuje len mizivé prostriedky postačujúce len na živorenie – súčasný dôchodkový systém už nie je schopný zabezpečiť ani priemerné výdavky na stravu, ktoré prekročili prah 200 eur mesačne.

Prehľad priemerných dôchodkov k 31. 3. 20

– starobný                                  374,52 eur

– predčasný starobný                   372,29 eur

– invalidný do 70 percent            189,79 eur

Pre porovnanie: priemerný dôchodok v EÚ dosahuje vyše 70 percent príjmu poberateľa pred jeho odchodom do dôchodku. Naša priemerná mzda predstavuje len 62 percent mzdy v Slovinsku alebo Portugalsku a voči Nemecku len 24 percent…

Sociálna poisťovňa registruje na Slovensku takmer 1,3 milióna dôchodcov. V dôchodkovom veku je vyše štvrtina populácie. Ak chceme dosiahnuť, aby títo ľudia nežili v priepasti chudoby a mali status plnohodnotných a rešpektovaných občanov, treba spojiť dva faktory. Úplne stačí len jeden správne nastavený dôchodkový poisťovateľ a vlastné prispievanie, lenže s podporou zamestnávateľov.

■ ZDRAVOTNÍCKA ANABÁZA

Hodnotenia slovenského zdravotníctva sa diametrálne líšia podľa toho, s akou krajinou tento náš rezort porovnávame. Kým štandardný rozpočet v štátoch európskeho spoločenstva venuje zdravotníctvu okolo desaťpercentný podiel HDP, Slovákom musí stačiť zhruba 2,9 – 3,6 percenta. Do zdravotníctva by malo prísť zo štátneho rozpočtu a od ekonomicky aktívnych osôb, ktorých je menšina, takmer 3,84 miliardy eur. Mesačná platba na jedného poistenca štátu však klesá a predstavuje 31,68 eura. Je čoraz zrejmejšie, že kto očakáva stopercentnú starostlivosť, nemôže chcieť nulovú finančnú spoluúčasť. Východiskom je väčšia finančná spoluúčasť pacientov – najmä tých, ktorí sú ochotní zaplatiť za takzvaný nadštandard. Ak niekto za nadštandard zaplatí, pomôže svojimi peniazmi nemocnici v zabezpečovaní štandardu.

■ ĽUDSKÝ KAPITÁL

Školstvo zabezpečuje ľudský kapitál. Tieto investície sú v našej republike zúfalo malé. Školstvo disponuje 2,44 miliardy eura, má okolo 1 230 000 žiakov a študentov, vrátane škôlkarov, a 12 000 zamestnancov. Pritom iba kvalifikovaní odborníci s vysokou produktivitou práce a so všeobecným rozhľadom môžu konkurovať nezadržateľne stúpajúcim ekonomikám „tretieho sveta“. Tie disponujú neskutočne lacnou a už tiež dosť manuálne zručnou pracovnou silou. Platí jednoduchá premisa: ten, kto výrobok vymyslí, na ňom zarobí o poznanie viac ako ten, kto ho potom vyrobí. Druhá alternatíva sa dnes deje na Slovensku. Sami sme si rozpustili vedeckú základňu ako nežiaducu a nevieme zabezpečiť výskum na domácich vysokých školách. Zrejme už aj tu pomôžu len súkromné peniaze, a to poriadne veľké. S platov, ktoré má naporúdzi naše školstvo, odborníkov späť nezískame.

Ak sa poobzeráme naokolo, zistíme, že najlepšie univerzity sú tam, kde zadarmo študujú len tí najnadanejší a ostatní si za svoje vzdelanie platia. To tiež mení prístup študenta k sociálnej službe, ktorú mu štát prostredníctvom školy preukazuje, a zvyšuje jeho motiváciu presadiť sa po štúdiu. Aj keď v skutočnosti záleží predovšetkým na študentovi, ako bude vyzerať jeho budúcnosť, najlepšie je pustiť sa do budovania svojej budúcnosti už dnes vlastnými silami podľa finančného zabezpečenia pozícií, ktoré už určite nebudú horšie honorované, ako sa uvádza v nižšie uvedenej tabuľke.

Pozrime sa na problematiku troch spomenutých rezortov očami politika, ktorý je zvolený len na štyri roky a má obmedzené právomoci. Vystavený je neúprosnému tlaku voliča aj systému. Ak sa pustí „proti prúdu“, očakáva ho s veľkou dávkou istoty veľmi nepríjemné obdobie. A to musí Smer-SD a jeho reprezentanti v parlamente očakávať.