Príhovor Roberta Fica na Devíne v rámci osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda
Budovanie štátu je naša stála úloha
Foto: TASR, SNN
Vzácne slávnostne zhromaždenie, Vaša Excelencia prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady SR Pavol Paška, drahé Slovenky a Slováci!
V živote slovenského národa sú miesta, ku ktorým prechovávame hlbokú úctu, lebo nás viažu k tradíciám. Z prameňov tejto živej vody pijeme dodnes. A máme aj posvätné dni, z ktorých je 5. júl spojený s dielom, ktoré pre Slovenov vykonali svätí Cyril a Metod a ich žiak Gorazd. Dnešnou národnou slávnosťou vyjadrujeme spolupatričnosť so zahraničnými Slovákmi, ktorí žijú na všetkých kontinentoch. Ako predseda vlády nezávislej Slovenskej republiky ich do celého sveta pozdravujem z posvätného Devína.
Chcem 1 150. výročie príchodu apoštolov na územie Slovenska využiť na tri krátke posolstvá. To prvé posolstvo je o sile ducha a kultúry, ktoré svojou misiou pre nás stvorili aj zanechali. Devín so základmi veľkomoravskej baziliky z 9. storočia sa priamo viaže k najslávnejším skutkom panovníkov starých Slovákov. Ku kniežaťu Rastislavovi i kráľovi Svätoplukovi, ktorí v chúlostivej mocensko-politickej situácii vierozvestcov pozvali. Civilizačné, duchovné i kultúrne hodnoty kresťanstva medzi Slovenmi šírili írski mnísi, kresťanstvo sa vzmáhalo aj počas Samovej ríše. A objavy, ktoré archeológovia nedávno odkryli na hradisku v Bojnej, myslím na zvon i na zlatý prenosný oltár s latinskými nápismi, sem priniesli misionári z Talianska, pravdepodobne z Akvileje pri Benátkach. Na staroveké územia Slovenska prichádzali misionári z Nemecka, Bavorska a Franskej ríše. Preto kresťanskú civilizáciu zo 7. a 8. storočia nemôžeme stavať do protikladu s misiou Cyrila a Metoda roku 863. Naopak, máme v tom vidieť vzácnu kontinuitu, ako jedna udalosť vyrastá z druhej, aby spojené do ohniviek vytvorili pevnú duchovnú reťaz.
Profesor Konštantín prišiel medzi našich predkov Slovenov, aby ich reč, ktorou sa tu dorozumievali, zapísal, aby im stvoril písmo – hlaholiku. Naši predkovia predsa neboli nemí! On geniálne do života uviedol zázrak, že iba písmo dokáže zachytiť myšlienky, inak by sa slová dali prekrútiť. Preto dodnes platí: litera scripta manet – iba napísané zostáva! aj pretrvá. Duchovná sila Konštantínových skutkov prehovorila v preklade Biblie do staroslovenčiny aj v literárnom skvoste Slovenov vo veľbásni Proglas. Citujem: „A preto čujte, čujte toto, Sloveni: dar tento drahý, vám Boh z lásky daroval... Lebo sú bez kníh nahé všetky národy.“ Konštantín – svätý Cyril bol zástancom pluralitného modelu kultúry, ktorý otváral možnosť, aby sa prejavili všetky tvorivé prúdy kultúry, aby sa aktivizovali nielen vyvolení, ale rovnoprávne všetky národy. Konštantínov demokratizmus predstavoval symbiózu vzdelanca a duchovného vodcu. Zaslúžil sa o to, aby sa staroslovenčina popri hebrejčine, gréčtine a latinčine stala štvrtým liturgickým jazykov. Druhé moje posolstvo vyrastá zo skutkov, akým bolo vysvätenie prvého chrámu v strednej Európe, a to roku 828 v Nitre arcibiskupom Adalramom i pokrstenie kniežaťa Pribinu v roku 833 v Chráme svätého Martina v Traismaueri. Nadväzuje na ne Rastislavov zámer i úspešný pokus o duchovnú aj čiastočne aj o štátnu nezávislosť Nitravy a Veľkej Moravy. Byzantské kresťanstvo bolo štátnym náboženstvom a kresťanstvo ako svetonázorová platforma viazalo na seba zložky písomnej aj výtvarnej kultúry. Učenec Konštantín-Cyril porozumel Rastislavovej túžbe o tom, že národy majú byť subjektami dejín, majú dejiny formovať vlastnými skutkami. Misia oboch bratov vytvorila aj európsky právny rámec Veľkomoravskej ríše, o čom svedčia Metodove spisy najmä Zákon sudnyj ljudem a Napomenutie vladárom. Príchodom vierozvestcov nastal rozlet vzdelanosti, budovali sa učilištia, spomedzi z nich známy Kláštor svätého Hypolita priamo na Zobore. Skúsme si uvedomiť, aké sme my Slováci, potomkovia Slovenov, mali šťastie, že cisár Michal III. vybral práve veľducha, profesora Konštantína, ktorý vo svojej dobe učenosťou prevyšoval ostatných. Skvelý mysliteľ, ktorý miloval múdrosť, odvážny polemik v diskusiách, obranca kresťanskej viery a tvorca aj obhajca staroslovenčiny. S bratom Metodom udávali tón, ako sa na Veľkej Morave formovala domáca i zahraničná politika, ale aj spôsob ako sa cez volených starešinov vyvíjal demokratický spôsob vládnutia. Vzácne skutky pápeža Hadriána II. a listiny pápežov Jána VIII. i Štefana V. dokazujú, aké čulé boli zahraničné kontakty Veľkej Moravy s Rímom. Takto sme získali v Nitre biskupstvo a cirkevnú nezávislosť, ale pápežským privilégiom Industriae tue z roku 880 aj štátoprávnu legitimitu. Práve z Devína chcem zaželať veľa zdravia do Nitry Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi.
Tretie posolstvo je o presahu misie slovanských apoštolov do dneška, to, ako budeme narábať s cyrilo-metodskou tradíciou ako s hodnotou dnes. Hoci to bol štátnický akt, nestačí, aby sme mali cyrilo-metodskú tradíciu iba zapísanú v Preambule Ústavy Slovenskej republiky. Máme povinnosť ducha tejto tradície oživovať a uvádzať do života. Písmo a rozvíjanie staroslovenčiny, hodnota jazyka ako symbolu identity Slovákov, no najmä láska aj úcta k štátnemu slovenskému jazyku sa odvíja od roku 863. A pokračuje Zoborskými listinami z rokov 1111 a 1113 za uhorského kráľa Kolomana. Preto si Bojnice, Prievidza, Piešťany, Tvrdošín, Nitra i Trenčín, Zlaté Moravce i Močenok pripomínajú 900 rokov. Na Konštantínove úsilie nadviazali vzácni bernolákovci a v júli si pripomenieme 170. výročie, keď štúrovci v roku 1843 na evanjelickej fare v Hlbokom prijali spisovnú slovenčinu.
Predseda vlády vo svojom prejave spomenul aj Maticu slovenskú.
Tisícstopäťdesiate výročie príchodu dvoch vzdelancov na územie Slovenska má neuveriteľný presah do moderných dejín Slovákov, lebo práve v roku 1863 založili naši rozhľadení predkovia na čele s biskupmi Moysesom a Kuzmánym v Turčianskom Svätom Martine jednotu milovníkov národa a života slovenského, ktorú poznáme ako Maticu slovenskú. Slovenské dejiny majú silnú vnútornú logiku, väzbu pevnosť aj kontinuitu. Napriek peripetiám, ktorými Matica slovenská za 150. rokov prešla, je to inštitúcia hodnoverná, vznešená a dôstojná. Preto chcem verejne oceniť slávnosť 22. júna 2013 v Zalaváre – v Blatnohrade, kde Matica v priestore Pribinovho a Koceľovho kniežatstva osadila súsošie oboch svätcov od Ľudmily Cvengrošovej. Aj to je príklad, akým slovensko-maďarské vzťahy získavajú európske dimenzie. Rovnako vysoko oceňujem odhalenie pamätnej tabule oboch apoštolov na Kostole San Pietro di Castello v Benátkach, kde sa odohrala dišputa profesora Konštantína v roku 867, ale aj slávnosť v Kopčanoch na Záhorí pri Kostole svätej Margity Antiochijskej z čias Veľkej Moravy. Do tohto rámca zapadá Svetové stretnutie Slovákov v Košiciach zo včerajška.
Napokon chcem zdôrazniť, ako zjavne a jednoznačne naša mladá dvadsaťročná nezávislá Slovenská republika nadväzuje na všetky produktívne podnety Nitrianskeho vojvodstva a Veľkej Moravy. Veď myšlienka slovenskej nezávislosti vyrastala priamo z túžob ľudu a elít, akými boli bernolákovci a štúrovci. Oni túžili obnoviť samostatnosť a uchopiť správu vecí verejných opäť do vlastných rúk, ako to bolo za Pribinu, kniežaťa Rastislava a kráľa Svätopluka. Budovanie štátu je nepretržitá, stála a vlastne aj nekonečná úloha, ktorá ako vysoká méta stojí rovnako pred súčasnými slovenskými duchovnými, pred intelektuálmi, ako aj pred slovenskými politikmi, ktorí dnes nezávislú a demokratickú Slovenskú republiku spravujeme. Na tejto platforme sa musia spájať slovenské politické strany a hnutia, jedno, či sú v pozícii alebo v opozícii. Budovanie štátu je vyšší princíp mravný a je to platforma zákona prežitia Slovákov v 21. storočí. Vyzývam všetkých, aby sme si osvojili aj rozvíjali schopnosť brániť a rozvíjať národné a štátne záujmy Slovenska. Želám si, aby sme sa vedeli povzniesť nad malicherné politické šarvátky tam, kde treba prejaviť štátnické myslenie aj skutky. Vyzývam k takejto nezištnej spolupráci pre Slovensko z pôdy posvätného Devína! Dvadsať rokov nezávislosti, aj to, aké sme si v modernej Európe vybudovali postavenie aj kredit, nás zaväzuje k tomu, aby sme slúžili občanom Slovenskej republiky. Aby sme sa nebáli prejaviť voči Slovensku vlastenectvom skutkov, ako nám to ukazujú naši reprezentanti v športe i v kultúre. Svet je krásne miesto, ale pre nás zostáva tým pravým miestom pre život naše milované Slovensko. Posielam pozdrav do sveta všetkým Slovenkám a Slovákom, rovnako rodákom doma na Slovensku želám zdravie a pokojný život. Nech nám cyrilo-metodské tradície a tradície panovníkov Pribinu, Koceľa, Rastislava i Svätopluka zostanú duchovným svetlom a ukazujú nám cestu do budúcnosti! Veľa šťastia a Mnogaja ljeta, Slovensko!