Ján ČERNÝ
Béla Bugár s Richardom Sulíkom nachádzajú spoločnú reč. Zaujímavé je načasovanie. Predseda liberálov, známy svojimi „avantgardnými“ víziami, nedávno vypustil prvý skúšobný balónik, ktorý si doteraz pláva slovenským politickým ovzduším bez akéhokoľvek opovrhnutia. Richard Sulík však svojím komentárom na sociálnej sieti doslova otvoril Pandorinu skrinku.
Písal o tom, aké je to skvelé, keď sa Katalánsko chce separovať od Španielska, pretože Katalánci už nechcú naďalej podporovať svojimi daňami chudobnejšiu časť krajiny. Sulík teda schvaľuje právo bohatých regiónov vystúpiť zo zväzku s tými chudobnejšími. To, že v ekonomických ťažkostiach čoraz viac zmietajúce sa najchudobnejšie regióny Slovenska začínajú byť tŕňom v oku boháčom, ktorí by bez nich boli viac bohatí, je verejne známe. Sulík teda populisticky púšťa prvý balónik – čo keby sa ten náš bohatý región odtrhol a neživil až tak tých biednych parazitov? Toto by sa ešte dalo chápať ako myšlienka človeka, ktorý obhajuje a presadzuje legálne používanie omamných látok. Béla Bugár však skočil na Sulíkovu mucholapku. Tentoraz sa jeho strana, ktorá sa definuje ako nenacionalistická, strana účelovo poskladaná z najrôznejších, už takmer vyhorených hviezd našich politických výšin, naozaj hlasno pridala k ďalšej Sulíkovej „iniciatíve“.
„Nám preambula nevyhovuje a radi by sme tému jej zmeny otvorili. Chceli by sme vymeniť pojem národ za občanov. Lebo teraz to evokuje, že je tu štátotvorný národ na prvom mieste a niekde na druhom sú tí ostatní, ktorí tu sú, ale nehlásia sa k slovenskej národnosti. A duch tohto sa prejavuje aj vo viacerých zákonoch, ako bol napríklad jazykový,“ povedal najnovšie v zastúpení oboch vyššie spomínaných pánov šéf klubu Mosta – Híd László Solymos. Tým nepriamo naznačil aj ďalšiu plánovanú demontáž nášho právneho systému. Najskôr však treba zlikvidovať „národ“ – aspoň ako slovo. Slovo v základnom zákone štátu. Jeho nahradenie slovom „občania“ je však v dnešných časoch neaktuálne. Na to, že na Slovensku bude raz občianska spoločnosť, sa pred dvadsiatimi rokmi tešili mnohí. Namiesto toho tu máme akúsi – aj vďaka pánom zo stredopravých, z pravých a z liberálnych vlád – novofeudálnu spoločnosť. A práve v nej je nielen pojem, ale aj samotná existencia národa, hoc aj v ústave zakotvená, až priam historicky nevyhnutná. Kto pohol dejinami na Slovensku? Kto svojím odporom zlikvidoval uhorskú porobu? Koho dejatelia nám do našich životov odkázali, akú hodnotu má v historických súvislostiach práve národ? Prečo teda nie aj národ štátotvorný? Prekáža pánovi Sulíkovi či Bugárovi, že na Slovensku sú Slováci národom štátotvorným?