Slovenské vinohradníctvo prekračuje hranicu, odkiaľ už niet návratu
Ivan BROŽÍK – Foto: archív SNN
Do slovenských obchodov sa zo zahraničia dováža až 60 percent z celkového objemu predaného vína. Iný údaj – aktuálne zistenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy tvrdí, že až 50 percent vín na pultoch týchto predajní je nekvalitných. Smutné je aj konštatovanie, že stolové hrozno od slovenských vinohradníkov na Slovensku v oficiálnom predaji neexistuje.
Výsmechom podpory slovenských vinohradníkov je takzvaná pomoc z Európskej únie. Ten, kto zlikviduje svoj vinohrad, dostane finančnú podporu. S podobnou ponukou sa nikto z bruselských úradníkov neodváži medzi vinárov napríklad do Francúzska, alebo trebárs i len do neďalekého údolia Wachau v Rakúsku. Konkrétne na tamojších svahoch nad Dunajom sa z pohľadu histórie ani nie tak dávno víno pre lepšie zisky „dochucovalo“ fridexom, nemrznúcou chladiacou kvapalinou do benzínových motorov. V tejto súvislosti ponúkame ešte jeden úradný údaj – výsledkom iba tridsiatky kontrol potravinových inšpektorov bolo nedávne rozhodnutie okamžite z pultov predajní stiahnuť 3 500 litrov dovozového tzv. vína, správnejšie žbrndy. Vo vzorkách tejto kvapaliny bez zemepisného označenia, predávaných prevažne v PET fľašiach a tetrapakových škatuliach, kontrolóri objavili senzorické chyby ako zákal, sediment, sekundárnu a jablčno-mliečnu fermentáciu, myšinu a známky oxidácie. Inšpektori pri kontrolách hodnotili vyše sto vzoriek, z ktorých až tri štvrtiny nevyhoveli kritériám.
■ POPLACH V KARPATOCH
Priamo v intraviláne Rače, symbolicky akoby v záhrade farského kostola, vysadili pred niekoľkými rokmi tamojší vinári takzvanú záchrannú vinicu – pôvodný genofond slávnej Račianskej frankovky modrej. Podávala sa na stoloch kráľov, v prezidentských palácoch a vyhrávala všetky významné medzinárodné súťaže. No v obchodoch ju dnes nezoženiete. Ešte tak z dvora u dvoch-troch vinárov. Obchodníci vám ponúknu iba nekvalitu z Argentíny alebo z Chile. Neďaleko od záchrannej vinice sú celé hektáre viníc opustené, roky do nich nevstúpil vinohradník. Zákon, ktorý neumožňuje nezaopatriť vinohrad, tam neplatí. Ide zatiaľ o pôdu nikoho, určenú na zástavbu vilkami tých bohatších z bohatých. Neďaleké Pôdohospodárske družstvo Vinohrady bude mať o pár rokov niekdajšiu slávu asi už iba v názve v kronike.
■ HROZNO V ILEGALITE
Najkvalitnejšie a najnovšie uznané odrody stolového hrozna zo Slovenska – Bezsemenka, Rhea, Luna, Heliotrop či Premier existujú v podstate iba na výstavách, aj keď sú to tie najkvalitnejšie hrozná, aké si kedy našinec doniesol spolu s nákupom z obchodu. Vlastne, aké si ani nemal možnosť doniesť z nákupu, lebo takú kvalitu nijaký obchod u nás neponúka. To, čo nám po všelijakých zľavách nanucujú obchodné reťazce, malo by sa nazývať iba sladkou vodou vo farebnej šupke v porovnaní s akosťou niektorých odrôd slovenského stolového hrozna. Nie nadarmo sa už aj spotrebitelia búria, že nechcú žiť a nakupovať iba v „kompostárni dovozovej nekvality“.Keď sa v malokarpatských obciach začína sezóna, desiatky vozidiel sa zastavujú pred domami vinohradníkov a ich posádky nakupujú domáce hrozno. Vyhľadávajú to, o čom hovorcovia obchodných sietí tvrdošijne propagandisticky a klamlivo hovoria – „zákazníci nemajú záujem“.
■ REZORT CHCE KONAŤ
Podľa ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka vinárstvo potrebuje urgentne finančnú podporu. „Bez finančnej podpory sa nedokáže zrevitalizovať,“ konštatuje minister. Finančná podpora však nie je možná, lebo Slovensko nemá zdroje na to, aby okrem priamej a nepriamej štátnej dotácie pre poľnohospodárstvo vyčlenilo nejaký balík extra peňazí ešte plus pre vinárov. Predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva navrhuje inú cestu: „Nechcem teraz špekulovať o percentách, ale povedzme, že sa zavedie 10-percentná spotrebná daň, ktorú budú musieť zaplatiť aj dovozcovia. Štyridsiatim percentám domácich vín, to znamená vína, ktoré je vyrobené z hrozna dopestovaného na Slovensku, sa vráti týchto 10 percent cez nástroj štátnej pomoci,“ povedal predstaviteľ rezortu s tým, že cez ministerstvo pôdohospodárstva vie nájsť mechanizmy, ako túto spotrebnú daň vrátiť napríklad do revitalizácie viníc. Za dovozové víno by teda takéto „vratky“ neboli možné a nastolila by sa aspoň aká-taká konkurencia na trhu. Slovenské hrozno v nerovnom súboji dotácií so zahraničným pestovateľom však na našom trhu nemá šancu. Dokedy?