Jozef HAS
Nie je pravda to, čo vyhlasujú pravicoví politici, že občania, ktorí si sporia v druhom dôchodcovskom pilieri, sú ich priaznivci. Dôchodkové správcovské spoločnosti a možnosť sa rozhodnúť odkiaľ budú vyplácané dôchodky, predsa nevznikli vo vzduchoprázdne, ale v čase vlády týchto politikov. Ľudia nevedeli, dokedy ich panovanie potrvá a či sa vôbec zmení. Nepodľahli ani tak reklamným trikom, ako vlastnej depresii z tohto vývoja a rozhodli sa presmerovať svoje peniaze tam, kde sa im to videlo z hľadiska zabezpečenia života v starobe prínosnejšie.
Veľkou výhodou bola najmä možnosť dedenia nasporených prostriedkov, a tak tí, čo si neplatili životnú poistku, videli šancu zanechať po sebe akú-takú hotovosť rodine takpovediac zo štátnych peňazí – teda z povinne odvádzaných prostriedkov formou odvodov. Ak dnes pravicoví politici kalkulujú s tým, že ak budú naďalej bojovať proti priebežnému systému sporenia na dôchodky, získajú tým voličov medzi občanmi, čo sú v druhom pilieri, možno sa prerátajú. Ukazuje sa totiž, že zmeny v dôchodcovskom sporení sú nevyhnutné, lebo nemožno do súkromných dôchodcovských spoločností odvádzať také vysoké percento, aby sa tým ohrozilo vyplácanie dôchodkov z priebežného systému. Skutočnosť, že sa museli znížiť odvody odvádzané súkromným správcom, ukazuje skôr na prehru pravicovej politiky. V čase, keď boli pri moci jej exponenti, nedokázali systém dôchodkového sporenia správne nastaviť a nájsť preň prostriedky. Ich snaha brániť ho je v skutočnosti snahou chrániť samých seba – chrániť vlastnú politiku, ktorá zlyhala. V tom treba vidieť skutočné pohnútky ich hlasnej obhajoby sporiteľov.
Sporitelia opäť majú na výber. V rizikových formách sporenia zrejme naďalej zotrvajú tí, čo chcú svoje budúce výnosy vystaviť neistote. Doteraz museli robiť všetko preto, aby ich úspory neprepadli. Teda aby sa buď dali dediť alebo aby zostali v garantovanom fonde. Pravicoví politici nútili ľudí aktívne hľadať ochranu svojich odvodov. Dnes sa môžu spoľahnúť, že ich chráni spoločnosť sama. Napĺňa sa vízia zakotvená v roku 1992 do Ústavy SR, že sme trhovo, ale aj sociálne orientovaná spoločnosť. Trvalo dvadsať rokov, kým Slováci prišli na osoh z vlastného rozumu. Alebo ešte nie?