Blog_pravda.sk Autor: Pavol Kaplan
Na interente denníka PRAVDA sa v blogoch objavil zaujímavý článok ohľadne možnosti zániku Matice slovenskej v roku 2010. Autor opisuje a vraj disponuje aj konkrétnymi listinnými dôkazmi. Text publikujeme celý. Autora článku sa nám zatiaľ nepodarilo identifikovať.
Prepáčte, ukradnú Národný poklad a Vy neprotestujete ?
Jozef Markuš pripravoval v roku 2010 likvidáciu Matice slovenskej. Keď pozerám na hárok papiera a vidím vlastnoručne napísaný krátky text bývalého predsedu Matice slovenskej – „Zrušenie MS 135, 2010 mínus 1875 rovná sa 135“ – prichádzajú mi na um slová Míťu Karamazova, hrdinu Dostojevského Bratov Karamazovcov: „Nechajte si svoje milióny a povedzte mi pravdu“ . V roku 1875 Uhorská vláda zakázala činnosť Matice slovenskej. Mínus 1875.
Rok 2010 priniesol dve udalosti. Najprv to bola informácia o podnikateľských aktivitách Matice slovenskej, ktorá vložila Národný poklad do skrachovaného nebankového subjektu s názvom Capital Invest. Odhadovaná čiastka je blízka 23 miliónom korún. Svojim menom presvedčila tisíce ľudí, aby vložili finančné prostriedky do Podielového družstva Slovenské investície a pripravila tak dôverčivých ľudí o neuveriteľných 26 miliónov eur. Vraj kedysi dávno bola Matica slovenská kultúrna ustanovizeň, ktorej poslaním bolo upevňovať slovenské vlastenectvo, umocňovať národné povedomie a prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prazvláštny výklad náplne kultúrnej ustanovizne, ktorú za posledných 20 rokov sprevádzali záhadné formy štátom financovaného vlastenectva, ktoré museli ponižovať každého súdneho človeka. Napríklad, tlačiareň Matice slovenskej, Neografia, čelila v roku 1996 škandálu , pretože sa prevalilo „vlastenectvo“ v podobe tlačenia pornografického časopisu OKM. V tej tlačiarni, ktorú Vladimír Mečiar systémom tvorby „slovenskej kapitálotvornej skupiny“, daroval Matici za korunu napriek tomu, že jej hodnota v tom čase presahovala 500 miliónov korún.
Ani oni, matičiari od Markuša a „štátni vlastenci“ nemohli v tom čase a priestore, ktorému vonku aj doma hovorili – čierna diera – hľadať oporu medzi svätcami, napríklad medzi Cyrilom a Metodom. Viac sa učili od hriešnikov. Politiky, biznisu, banditov i zlodejov, sebeckého času, ktorý zbožňoval predstieranie sebaobetovania sa na „oltári vlasti“. Samotný obsah porno – časopisu najlepšie dokumentoval fakt, že ideály sú emocionálnej povahy a nie fundament intelektuálny.
Napríklad list MS 96/93 zo 6.decembra 1993, ktorým Jozef Markuš ponúka 26 historický vzácnych poštových známok na predaj. Filatelistických vzácnosti, ktoré Matici slovenskej darovala vdova po prof. F.Šubíkovi ( A.Žarnov), daru, kde obdarovaný sa zachoval nemorálne voči darcovi a dokumentoval tak ochotu prepísať Memorandum národa slovenského vytesaného zo vzácnej slonoviny a postaviť sa na trh s dobytkom a núkať ho prepísané na rohovinu vola.
Napríklad list zo 7.12.1995, ktorým Jozef Markuš ponúka záujemcovi z Austrálie na predaj zlato a zlaté predmety, striebro, vzácne mince v hodnote viac ako 11 miliónov korún. Všetko predmety darované ľuďmi v prospech Národného pokladu. Vzácnosti od vzácnych ľudí pre ešte vzácnejší účel, kde však svetlo všednosti dňa ukázalo pravú tvár. Zlí neboli a nie sú trestaní a dobrí odmeňovaní a úspech i zisk, nech je akokoľvek ohavný, sa dostáva do rúk silným. Aj v tomto panoptiku karikatúr štátnych vlastencov nachádzame jedno ponaučenie. Do tradície pokolení, kam sa vždy utiekame v časoch istých i neistoty, vstupujú beštie triumfu našej dôverčivosti a „stavitelia“ podvodného a sebeckého spoločenstva spolu s pokušením dokonať svätokrádež.
V sobotu, v nádherný deň v hluku spevu škorcov, som oberal jablká. Výsledok celoročnej zábavy a oddychu. Ďakoval som Bohu za nádheru, ktorej som sa mohol dotýkať. Tie vyhryznuté zostávali včelám, lebo si ich tak označili, ako dar, aby na jar prišli na peľ kvetov a dali život novým pokoleniam. Vďačnosť za vďačnosť. Drobným lienkam zostávali iné, okolo stopiek zatiahnuté sivým povlakom podobným hustejšej pavučine, lebo ony prídu po včelách, aby naháňali drobných škodcov. Čo ešte zostalo na Slovensku sväté a nepoškvrnené, pýtal som sa jabĺk, lebo ja, človek ,odpoveď nepoznám.
„Nechajte si svoje milióny a povedzte mi pravdu“ .
Nesúhlasím s tebou , Míťa Karamazov a hovorím – „Vráťte ľuďom milióny z Národného pokladu“, lebo dnes sa rozhoduje, či budeme suverénnym štátom, alebo bezvýznamnou čiastkou provincie EÚ.
PS: Všetky citované dokumenty sú uložené u mňa. Keď som začal dosadzovať jednotlivé mená „účastníkov“ zmiznutia Národného pokladu na foaf.sk, začali sa ukazovať staré známe „firmy“ z prostredia politiky i rázovitého slovenského biznisu a to ma viedlo k jednoduchému záveru.
Tejto otázke sa budem venovať dlhší čas.
LINK NA BLOG: