Dosahovali sme potravinovú sebestačnosť, teraz je agrorezort v hlbokom prepadlisku
Oto BALOGH
Nevydarená transformácia, silný zahraničný konkurenčný tlak a nekontrolovaný nástup obchodných systémov na náš trh, protekcionárska poľnohospodárska politika Európskej únie a viaceré nesprávne politické rozhodnutia na národnej úrovni doviedli náš agrorezort na úroveň rozvojových krajín. Hovoríme o tom s Milanom SEMANČÍKOM, predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
● V čom vidíte hlavné príčiny úpadku agropotravinárskeho komplexu na Slovensku?
Je ich viac, no medzi najdôležitejšie určite patrí to, že potravinová bezpečnosť u nás v minulých dvoch desaťročiach nepatrila medzi štátne priority. Niektoré predchádzajúce vlády nenašli v zložitom období hĺbkovej transformácie ekonomiky spôsob, ako sa vyrovnať s agrárnou a vidieckou politikou, iné ho otvorene bagatelizovali. Aj preto sme klesli až do takej hĺbky, ktorá sa ešte pred desiatimi rokmi zdala priam nemožná. Úpadok celého agropotravinárskeho sektora, najmä živočíšnej výroby a potravinárskeho priemyslu, spôsobila nevydarená ekonomická transformácia, silný konkurenčný tlak zo zahraničia, nekontrolovaný nástup zahraničných obchodných systémov na náš trh, „dvojrýchlostná“ spoločná poľnohospodárska politika EÚ znevýhodňujúca našich poľnohospodárov, ale aj niektoré nesprávne politické rozhodnutia na národnej úrovni. Domáca produkčná základňa mimoriadne doplatila na absenciu agropotravinárskej a obchodnej koncepcie, ktorá sa nikdy nespracovala, a teda ani nerealizovala komplexne, pretože takmer vždy v nej chýbala finálna fáza – výroba a odbyt.
● Aké tri prvé kroky by mala urobiť budúca vláda v záujme podpory domácich producentov potravín?
Mala by sa najmä sústrediť na vypracovanie a prijatie ucelenej agropotravinárskej a obchodnej koncepcie, ktorá by zadefinovala súčasný stav, nastavila perspektívne ciele i spôsoby, akými sa k nim dopracujeme. Ďalšou prioritou vlády musí byť spoločná poľnohospodárska politika EÚ v rokoch 2014 – 2020, ktorej pravidlá sa budú schvaľovať ešte v tomto kalendárnom roku. Úsilie treba zamerať predovšetkým na zmenu tých návrhov Európskej komisie, ktoré nezodpovedajú národným záujmom Slovenskej republiky a diskriminovali by našich roľníkov v nasledujúcom programovacom období. A treťou kľúčovou úlohou nového kabinetu by mala byť cieľavedomá podpora zvyšovania predaja domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v záujme zvýšenia potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska, ako aj vidieckej zamestnanosti. Podľa našich prepočtov sa v roku 2010 predalo na našom trhu len 45,3 percenta domácich produktov, čo je veľmi málo. Dokonca tak málo, že nás to pomaly zaraďuje medzi rozvojové krajiny, aj keď v skutočnosti máme potenciál na to, aby sme v produktoch mierneho pásma boli sebestační.
● Ako vníma Komora poľnohospodársku politiku spoločenstva?
Pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky sa prijímajú konsenzuálne, čo je pri takom veľkom počte členov EÚ pochopiteľné. Nemôžeme však byť spokojní s tým, že existujú dva rôzne „metre“ na staré a nové členské krajiny. Odmietame diskriminačne nastavené podpory, ktoré nás na spoločnom európskom trhu celkom zjavne znevýhodňujú, pretože tie naše sú niekoľkonásobne nižšie v porovnaní so západoeurópskymi. Je síce pravda, že po vstupe do EÚ sa objem prostriedkov smerujúcich do slovenského poľnohospodárstva zvýšil, ale na druhej strane sme na dvojrýchlostnú politiku spoločenstva doplatili výraznou stratou svojich trhových pozícií. A to určite nie je v poriadku. Preto sa domáhame vyrovnania podporných mechanizmov v celej EÚ, aby sme v jej rámci mohli rovnocenne súťažiť s ostatnými farmármi.
