Európske spoločenstvo sa od prvého júla tohto roku rozrastie o ďalší členský štát
Tibor B. HAČKO
Chorvátska vláda prijala v roku 2006 stratégiu rozvoja s cieľom urýchliť proces pripojenia krajiny medzi štáty Európskej únie. Bývalá predsedníčka vlády Jadranka Kosorová mohla v septembri minulého roku slávnostne oznámiť, že rokovania o prístupe Chorvátska k európskemu spoločenstvu boli ukončené. Nový premiér Zoran Milanovič mohol po nedávnom referende slávnostne oznámiť, že Chorváti vyjadrili súhlas so vstupom ich krajiny do Európskej únie. Na plebiscite sa však zúčastnilo len niečo vyše 43 percent obyvateľov.
V čase, keď Slovensko v roku 2003 podpisovalo zavŕšenie prístupových rokovaní o začlenení sa do EÚ, Chorvátsko si iba podávalo žiadosť o vstup do tohto združenia štátov. K zlepšeniu politického obrazu význačne prispel vtedajší, dvakrát zvolený prezident Stjepan Mesić. Posledný predseda Predsedníctva zväzu Juhoslávie, mimoriadne populárny politik na oboch stranách barikády už rozpadajúcej sa krajiny.
Pôvodné ambície Chorvátska boli začleniť sa do EÚ spoločne s Rumunskom a Bulharskom v roku 2007. Chorvátski politici naprieč straníckym spektrom si uvedomili, že ten, kto potrebuje EÚ, je ich krajina. Vláda prijala rozhodujúce opatrenia a Chorvátsko dosiahlo počas rokov 2008 – 2010 veľký pokrok v prispôsobovaní sa normám európskeho spoločenstva. Dvadsiateho septembra 2011 boli rokovania oficiálne ukončené a Dohodu o pristúpení k EÚ mali k dispozícii všetci chorvátski občania v anglickej aj chorvátskej verzii na internetových stránkach. Večernji list podrobil analýze všetkých 31 kapitol a z toho vyplývajúce záväzky, pričom si ako príklad vzal aj slovenskú ekonomiku. V piatok 9. decembra 2011 podpísali dosluhujúca predsedníčka vlády Jadranka Kosorová a prezident Ivo Josipovič v Bruseli Dohodu o pristúpení Chorvátska k spoločenstvu. Krajinu však očakávali voľby, v Rakúsku bol zadržaný bývalý premiér a predseda opozičnej SDP Ivo Sanader za korupciu a občan bol zrazu v krátkom čase postavený pred niekoľko konfrontácií.
Der Spiegel venoval problematike vstupu Chorvátska do spoločenstva sedem strán analytického rozboru, pričom analyzoval, čo prináša EÚ nový – dvadsiaty ôsmy člen. Žiaľ, málo pozitív – štrnásťpercentnú mieru nezamestnanosti, zahraničný dlh blížiaci sa k hodnote 102 percent gréckeho, HDP na úrovni Slovenska. Únia ešte nestrávila Rumunsko a Bulharsko, zápasí s gréckym, portugalským, írskym a talianskym dlhom a už má prehltnúť nové sústo, ktoré pripomína dosť tvrdú „sušienku“. Tri a pol miliardy eur ako pomoc Chorvátsku z fondov EÚ sú garantované len v prvých dvoch rokoch členstva. Potom si musí Chorvátsko pomôcť samo...
■ DRAVÝ FINIŠ
V parlamentných voľbách 4. decembra 2012 zvíťazil stredoľavý blok Kukuriku, ktorý má v stopäťdesiatjedenčlennom parlamente 80 kresiel. Novým premiérom sa stal Zoran Milanovič. Nové politické elity museli rýchlo pripraviť zrozumiteľnú mediálnu kampaň a vypísať na základe rozhodnutia chorvátskeho parlamentu referendum o prístupe krajiny do EÚ. Politici odchovaní Mesićom – ekonóm Čačić, právnička Vesna Pusićová a ostatní, v novej vláde úspešne zvládli prípravu na vstup. Záhreb zaplavili farby Únie. Každý občan mal možnosť získať informácie v otvorených konzultačných miestach. Referendum pripravili na 22. januára, teda v rekordne krátkom čase šiestich týždňov. Analytici aj tejto skutočnosti pripisujú nižšiu účasť občanov. Odsunutie referenda by znamenalo prijať ešte väčšie zmeny v ústave, čo z hľadiska vnútorných ani vonkaších pomerov nebolo akceptovateľné. Prvé výsledky hlasovania o prístupe Chorvátskej republiky do EÚ a po zrátaní údajov boli k dispozícii už hodinu po zatvorení 6 750 volebných miest.
|
Občanov CHR oprávnených hlasovať |
4 485 386 |
|
Na hlasovaní sa zúčastnilo |
1 959 266, čo je 43,68 percenta |
|
Počet platných hlasovacích lístkov |
1 947 544, čo je 99,44 percenta |
|
Za vstup do EÚ |
1 298 370, čo je 66, 27 percenta |
Na Slovensku by po takomto rezultáte referendum nebolo platné, ale za dva mesiace by ho zrejme ani nikto nebol schopný zorganizovať, nieto ešte s takým výsledkom! V Maďarsku bolo kvórum 25 percent a účasť len 19 percent. Chorvátsko má zatiaľ štatút oficiálneho pozorovateľa. Plnoprávnym 28. štátom EÚ sa stane až 1. júla 2013. Predtým ešte musia prístupovú zmluvu ratifikovať všetky členské štáty. Na Balkáne však zostáva nedoriešená otázka Srbska a Bosna a Hercegovina, ktorá ako jediná krajina v regióne nepodala žiadosť o členstvo v Európskej únii.