Mesiac po zavraždení horolezcov sme vyhlásili prvý stupeň ohrozenia terorizmom
Dlhý tieň konfliktu v Sýrii – a Slovensko
Dušan D. KERNÝ – Sken plagátu: SNN
Nezmyselný teroristický čin proti skupine civilov horolezcov pod osemtisícovkou Nanga Parbat v Pakistane ohromil našu verejnosť na prelome júna a júla. Nanga Parbat bol vždy pojem v horolezeckom športe – riziko mohlo pochádzať len z hory. Po prvý raz tragická smrť prišla z rúk teroristov v nepokojnom islamskom, talibanom ovplyvňovanom prostredí. V Tatrách, odkiaľ pochádzal P. Šperka, a v Uhrovci, domovskej adrese A. Dobeša, pochovávali po prvý raz obete terorizmu, nezmyselného útoku na bezbranných a mierumilovných...
Pred niekoľkými týždňami EÚ aj hlasom SR označila vojenskú časť libanonského Hizballáhu za teroristickú organizáciu. Stalo sa tak krátko po tom, čo práve táto skupina vojensky pomohla sýrskemu prezidentovi Assadovi a trvalo bojuje na jeho strane. Tak sa téma terorizmu zrazu stala našou témou, zrazu vkročili otázky veľkej politiky do nášho každodenného uvažovania. Na Slovensku prvého septembra od ôsmej hodiny ráno vyhlásili prvý – najnižší – stupeň teroristického ohrozenia. Tento stupeň sa vyhlasuje pri všeobecnej hrozbe spáchania trestného činu terorizmu v niektorom členskom štáte EÚ alebo NATO, ktorá je však mimo územia SR a nemá súvislosť so Slovenskom.
■ RIZIKOVÉ SIGNÁLY
Podľa oficiálnych dokumentov: bezpečnostné prostredie v Slovenskej republike je doposiaľ z pohľadu terorizmu relatívne stabilizované a pokojné, bez bezprostredných rizík a hrozieb. SR naďalej so značnou pravdepodobnosťou nie je primárnym cieľom ohrozenia terorizmom. Boli však zachytené viaceré signály o zvýšení rizika teroristického ohrozenia SR a jej záujmov v zahraničí, súvisiace najmä s vývojom bezpečnostnej situácie v Afganistane, Iraku a verejne prezentovanými výzvami teroristických vodcov na rozšírenie celosvetového džihádu, ako aj s aktívnou účasťou SR v medzinárodných organizáciách, na zahraničných protiteroristických aktivitách a operáciách.
Na území SR nebola zaznamenaná žiadna priama aktivita teroristických skupín, neboli ani lokalizované osoby alebo skupiny, ktoré by sa pripravovali spáchať teroristický trestný čin. Taktiež neboli zaznamenané poznatky o príprave teroristického útoku na území SR. Zvýšené riziko naďalej pretrváva v možnosti zneužívania územia SR.
■ DLHODOBÉ NAPÄTIE
Už takmer dva roky trvá napätie okolo občianskej vojny v Sýrii, na začiatku septembra sa vystupňovalo nebezpečenstvo priameho vojenského zásahu v tejto krajine. Až toto vnieslo problematiku občianskej vojny v Sýrii priamo do politiky, diplomacie a veľmi výrazne do médií vo svete, Slovensko nevynímajúc. Nastalo prudké triedenie: z celého vývoja sa stalo zrejmé, že pomer síl v sýrskej občianskej vojne nie je jednoduchý: proti prezidentskému režimu bojujú aj radikálne islamistické skupiny a nie je zrejmé, kto by – ak by padol režim prezidenta Assada – vlastne vyplnil mocenské vákuum v Sýrii.
Terajší sýrsky vládny režim je, paradoxne, zároveň režimom v poslednom sekulárnom štáte na Blízkom východe, jeho hlavným pilierom nie je náboženstvo. Protiprezidentské sily sa naopak opierajú výrazne o islam, resp. taký výklad, aký uplatňovali pri podobných vojnách v Afganistane, Iraku, Líbyi a napokon aj pri protestoch v Egypte. Na jednej strane ide o bojové skupiny, na druhej o veľmi dobre organizovaných stúpencov či sympatizantov cieľov hnutia, ktoré sa presadilo v Egypte, hnutia Moslimských bratov alebo ich obdoby. Je to dobre organizované hnutie, ktoré má svoje priame či nepriame predstaviteľstvá a stúpencov v osemdesiatich ôsmich štátoch sveta.
■ VEĽMOCENSKÝ SPOR
Do toho všetkého vstupuje priamo veľmocenský spor, veľmocenská diplomacia – vývoj výrazne posunul do popredia ruskú a americkú nepriamu spoluprácu na politickom riešení, a tým aj nepriamo kooperáciu medzi ruským a americkým prezidentom. Európska únia v spore hrá vlastne úlohu diváka, teda inými slovami – zdôrazňuje svoju politiku diplomacie a vyjednávania, ale konkrétny vplyv, okrem odmietnutia priameho vojenského zásahu, nemá ani v oblasti a ani na obe veľmoci. A práve v tomto kontexte dlhý tieň Sýrie padá aj na nás. Slovensko vyhlásilo neodvolateľnú vyššiu ostražitosť. S tým sú iste spojené zvýšené kontroly a sledovania i odpočúvania. Mediálne je obecenstvo na Slovensku, práve tak ako v USA či EÚ, unavené a nedôverčivé k takým argumentom, akými sa zdôvodňoval zásah v Iraku, a preto je táto metóda nepoužiteľná, nie je totiž účinná. Verejnosti nenaháňa strach Sýria a Assad, ale paradoxne jeho odporcovia a následky intervencie Západu.