Výškou priemerných dôchodkov sme sa ocitli na chvoste štátov eurozóny
Oto BALOGH
Členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) od roku 2004 prezentovali politici ako vstup do elitného klubu vyspelých štátov. Spájali sa s ním veľké očakávania Slovákov na zvyšovanie životnej úrovne. Po ôsmich rokoch od nášho vstupu sa však väčšina Slovákov cíti v EÚ ako chudobní príbuzní. Čo sa týka seniorov (dôchodcov), to platí dvojnásobne. Na Slovensku žije približne 1,3 milióna dôchodcov. Z nich je asi 960 tisíc poberateľom starobného dôchodku, ostatní sú poberateľmi inej formy dôchodku (vdovský a vdovecký či invalidný).
Status dôchodcov (a nielen ich) na Slovensku je v porovnaní s postavením dôchodcov v starých členských štátoch EÚ výrazne horší. Takmer polstoročie centrálne riadená ekonomika nedokázala vygenerovať dostatok majetku a kapitálu, čo sa premietlo do nižšej životnej úrovne a tým aj do nižších miezd a dôchodkov. Ekonomika Slovenska od nášho vstupu do EÚ síce napreduje, ale rozdiely oproti ostatným štátom eurozóny sa zmenšujú len veľmi pomaly.
■ ŤAŽKÉ POROVNÁVANIE
Každé porovnávanie postavenia dôchodcov a ich dôchodkov na Slovensku s ostatnými štátmi EÚ istým spôsobom pokrivkáva, keďže postavenie jednotlivých členských štátov je odlišné z hľadiska dôchodkového veku, predčasnej penzie, povinnej lehoty penzijného poistenia, dôchodkových systémov, zdanenia dôchodkov či výšky výdavkov štátu na dôchodky. Istú výpovednú hodnotu má preto len porovnávanie na základe toho, koľko percent tvorí dôchodok z platu, ktorý poberal penzista v čase, keď bol ešte ekonomicky aktívny. Kým štáty EÚ dávajú na dôchodky v priemere 12 percent hrubého domáceho produktu, na Slovensku je to menej ako 7 percent. Priemerný dôchodok v EÚ predstavuje 70 percent príjmu, na Slovensku nedosahuje ani 50 percent.
■ CHUDOBNÍ MEDZI BOHATÝMI
Priemerná výška dôchodkov sa okrem iného odvíja od priemernej mzdy. Hrubá priemerná mzda na Slovensku papierovo predstavuje 786 eur, ale v skutočnosti dve tretiny zamestnaných Slovákov zarábajú menej ako je priemerná mzda, každý ôsmy dostáva mesačne v hrubom menej ako 400 eur. Z hľadiska priemernej mzdy je Slovensko spomedzi 17 členských štátov eurozóny na poslednom mieste, medzi 27 štátmi EÚ mu patrí 22. priečka.
Chudoba ohrozuje asi 700 tisíc obyvateľov Slovenska, asi 12 percent Slovákov má čistý mesačný príjem na hranici chudoby (315 eur). Ohrozených je aj 107 tisíc dôchodcov, ktorí žijú z penzie nižšej ako štátom stanovené životné minimum – okolo 195 eur. Priemerná výška vyplácaných dôchodkov na Slovensku je 375 eur (starobný), 261 eur (invalidný, vrátane čiastočného), 229 (vdovský), 176 (vdovecký). Z hľadiska tzv. miery náhrady v percentách (pomer čistej mzdy a dôchodku, očistených od daní a odvodov), sú na tom najlepšie dôchodcovia v Grécku (111), Maďarsku (106), Holandsku (99,8), Luxembursku (94), Dánsku (89,8) a Rakúsku (89,9).
■ OHROZENÝ RAKÚŠAN?
Byť chudobný povedzme v susednom Rakúsku a na Slovensku nie je to isté. Priemerná čistá mesačná mzda v Rakúsku je 1 530 eur, minimálna mzda 1 000 eur, priemerný dôchodok 1 303 eur, minimálny dôchodok 783 eur (jednotlivec), 1 120 eur (manželský pár). Dôchodky sú vyplácané 14-krát ročne. Hranica chudoby je určená čistým mesačným príjmom 915 eur. Spokojní s priemerným dôchodkom (v eurách) môžu byť aj dôchodcovia v Luxembursku (3 000), Holandsku (2 258), Nórsku (1 760), Grécku (1 600), Dánsku (1 411), vo Švajčiarsku (1 393), v Taliansku (1 141), vo Francúzsku (1 108), v Švédsku (1 060), vo Fínsku (1 050), v Španielsku (877) či Belgicku (847). Slovenskí seniori môžu o čomsi podobnom len snívať, keďže dôchodky kopírujú okrem iného aj výšku mzdy. Minimálna mzda na Slovensku (327 eur) je takmer 5,5-krát nižšia ako v Luxembursku, 4,6-krát nižšia než v Írsku a Belgicku, 4,3-krát nižšia než v Holandsku či vo Francúzsku, 2,75-krát nižšia než v Grécku, 2,29-krát nižšia ako v Španielsku a Slovinsku a takmer 2-krát nižšia ako v Portugalsku. Z hľadiska priemerného dôchodku sú za nami len Maďarsko a pobaltské štáty (Estónsko, Lotyšsko, Litva). Posledné miesta patria Rumunsku, Bulharsku a Albánsku. Pre objektívne zhodnotenie životnej úrovne treba brať do úvahy aj paritu kúpnej sily (koľko tovaru a služieb si zamestnanec môže kúpiť z mesačného platu). Na základe tohto kritéria predstavuje napríklad mzda Slovákov len 24 percent mzdy v Nemecku a 49 percent v Rakúsku.
