Európska únia je v hlbokej kríze – preto musíme o tomto stave hovoriť otvorene
Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Európska únia sa nachádza v hlbokej kríze. Konštatuje to nielen bývalý nemecký prezident Richard von Weizäcker, ale aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Klaus Hänsch či prelát Stefan Reimers, splnomocnenec evanjelického kresťanského zväzu pre Európsku úniu. Ale aj nemecký liberálny politik gróf Lambsdorf. Našinec nepotrebuje nijaký pôsobivý prehľad mien európskych politikov, aby videl, že Európa a Európska únia sa v podstate rozpadá na krízové regióny.
Slovenský problém je, že otázky nášho európanstva, prináležitosti k Európe, k Únii – a k eurozóne – nás stavajú pred otázky, na ktoré väčšina politickej triedy a rôznych inštitútov nebola pripravená. Predstavitelia politických strán, ktoré sa vydávali za jediných zástavníkov európanstva, akoby sa vyparili. Po niektorých z nich nie je ani vidu ani slychu. Problém spočíva v tom, že sa úplne zmenili okolnosti. Dnes nielen európanstvo, ale aj antieurópanstvo vyzerá inak ako v čase, keď sa Slovensko usilovalo byť členom Únie či Aliancie. Nová realita vyvoláva nové otázky a tie nevyhnutnosť nových odpovedí. Je to nová politická a mediálna realita – len niet nikoho z ešte donedávna kutých Európanov, aby dali jasnú a zreteľnú odpoveď. Problém malého štátu je dnes o to väčší, že nemôže dôverovať veľkým bezvýhradne.
Bývalé vládne formácie neboli ani pripravené a ani predvídavé. To, čo stačilo na európanstvo ešte pred niekoľkými rokmi, už došlo s dychom. To, čo bolo antieurópanstvo ešte včera, je dnes nevyhnutné a potrebné pre kritické hodnotenie Únie. Dnes sú výhrady proti politike a praxi Európskej komisie nevyhnutné.
■ SIEŤ ZLYHANÍ
Pohľad na Grécko nám jasne ukazuje nielen tamojšie problémy, ale aj slepotu Európskej komisie, priamy bruselský podiel na vzniku klientelistických a korupčných praktík v Grécku. Praktík, ktoré z rôznych geopolitických a geobezpečnostných pomerov trvali niekoľko desaťročí! Nešlo len o toleranciu voči falšovaniu štatistík, aby Grécko bolo prijaté do eurozóny – išlo o oveľa širšiu sieť zlyhaní. Na dnešnom stave Grécka má svoj zreteľný podiel prax a metódy úniovej politiky, mechanizmy jednotlivých úniových programov. Zodpovednosť Európskej komisie na dnešnom stave Grécka je neodmysliteľná. Toto, ešte prednedávnom antieurópske tvrdenie je dnes naopak proeurópske. Pretože bez analýzy dlhodobých zlyhaní Európskej komisie a jej 22-tisícového aparátu sa nemôže Európska únia dostať na novú úroveň.
Kritika pomerov v Únii nie je bojom proti nej, vyvolávaním odporu verejnej mienky proti Bruselu, ale presne naopak. Je nevyhnutným nástrojom politiky a médií malého štátu, aby sa zvýšila váha jeho argumentov a váha jeho európskeho hlasu. Nachádzame sa v procese, kde sa rozvoj európskej demokracie dá dosiahnuť len efektívnou kontrolou európskej komisie pomocou Európskeho parlamentu. Jeho váha, váha demokratickej kontroly sa musí zvýšiť. Európska komisia musí byť pod účinnou parlamentnou kontrolou. Teda nejde o proces odovzdávania suverenity, ale naopak – o proces posilňovania pozície poslancov a parlamentných klubov v Európskom parlamente zásadne inak, ako to bolo doteraz. Poslanci a strany musia byť pod aktívnou občianskou kontrolou toho, čo robia a čo dosahujú na európskej úrovni, ako posilňujú svoje, teda slovenské pozície voči Európskej komisii, teda voči úradníckemu aparátu.
■ KONŠTRUKTÍVNOSŤ KRITIKY
Preto dnes kritika, čo ako ostrá, nie je prejavom antieurópanstva, ale presne naopak. Dnes vieme celkom jasne a dokázateľne, že nielen Grécko, ale ani Taliansko nebolo fit pre vstup do eurozóny. Úloha kritických médií, kritických voči praxi Únie rastie a neznamená to, že to je prejav antieurópanstva. Takisto sa zmenila situácia pokiaľ ide o Severoatlantickú alianciu. Dnes vidíme následky rozvrátenia stability na Strednom východe, nepretržité vojny, ktoré neprinášajú riešenie. Keďže pod pláštikom transatlantického úsilia sme vytlačili na okraj kvalifikované kritické hlasy proti praxi Únie a Aliancie, dnes vlastne nemáme reálny obraz o tom, čo sa vlastne deje v USA, ako sa USA zmenili, resp. od Bushových čias nezmenili.
Kvalifikované poznanie zahraničia, kvalifikované informácie o dianí vo svete, vo svetovej ekonomike nemožno viac deformovať pre potreby takej či onakej propagandy. Slovenské médiá, práve tak ako aj slovenská politika, stoja pred novými výzvami – v priebehu poldruha desaťročia obraz skutočného Európana vyzerá inak a inak vyzerajú naše dnešné európske potreby. Medzi nimi v prvom rade je dostatok informácií a súvislostí o tom, čo sa deje v svete, do ktorého patríme. To je úloha „veľkých“ médií – a úlohou „malých“ je nasadzovať im poriadne ostrohy do slabín. Musíme hovoriť otvorene.