Kniha týždňa
Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012
Maroš M. BANČEJ
Novinár a publicista, ale aj majster literatúry faktu Ján Čomaj začrel vo svojej najnovšej knihe do drotárskeho sveta. Tento slovenský fenomén, ktorý by radi niektorí neprajníci zmenili na pejoratívne označenie Slováka (drotár – dráteník), povýšil vo svojej knihe na miesto, ktoré mu právom patrí.
Po Vladimírovi a Andrejovi Ferkovi a ich drotárskej epopeji Ako divé husi priniesol Čomaj do pestrofarebnej, ale časom už zanesenej mozaiky o slovenských drotároch ďalšie mimoriadne dôležité sklíčko. Kto to vlastne boli muži, čo putovali s krošňou na chrbte po celej Európe a nielen po nej? Kto, alebo čo ich hnalo merať nekonečné kilometre, versty a míle od mesta k mestu, od dediny k dedine? Bola to chudoba? Túžba objavovať, presadiť sa, uskutočniť svoj drotársky sen? Na tieto a mnohé ďalšie otázky dáva kniha Jána Čomaja Drotárska odysea odpovede. Niekedy vyčerpávajúce, inokedy v náznaku, často prekvapujúce. Kumšt slovenských drotárov, ktorí sa často vyšvihli takmer spôsobom hollywoodskych filmov medzi podnikateľskú smotánku, no nemenej často končili tragicky, podáva autor v sérii príbehov, ktoré čitateľa drapnú a nepustia ho skôr, kým ich jeden po druhom neprečíta. Kým si v srdci nevyskladá obraz o podnikavých a húževnatých chlapoch, ktorí dokázali založiť doslova celé manufaktúry a neskôr aj fabriky v Rusku, na Ďalekom východe či v Amerike. Samozrejme, že nielen z „Drotárie“, ako sa volala oblasť vyše stopäťdesiatich hornopovažských obcí, ale aj z iných podtatranských regiónov, odchádzali do sveta drotári, ktorých chlebom každodenným bola bieda a strádanie. Lenže v konečnom súčte je fenomén drotárstva niečo, na čo by sme mali byť rozhodne hrdí. A Ján Čomaj k tomuto pocitu svojou faktograficky nasýtenou a umelecky nosnou knihou nesporne prispel.
