Širokorozchodná trať by mohla na Záhorie priniesť najväčšiu európsku investíciu
Ivan BROŽÍK
Takmer dvadsaťtisíc pracovných miest na najmenej štyri roky by vytvorila stavba širokorozchodnej trate cez Slovensko. Ďalších 38 miliárd eur by mohli zahraniční investori minúť v dúfajme ešte nezabudnutom projekte na Záhorí. Ako sen znie predpoklad o tamojšom potenciáli stotisíc pracovných miest.
Nestálo by to až tak veľa. Iba chuť a odhodlanie slovenskej vlády vrátiť sa k projektom, pre ktoré existujú reálni záujemcovia a investori. A vklad v podobe nekonečných záhorských pieskov. Širokorozchodná trať (ŠRT) má totiž oveľa väčší potenciál, ako len na niekoľko rokov zamestnať niekoľko tisíc ľudí. Slovensko by mohlo veľmi efektívne využiť predpoveď logistikov, ktorí tvrdia, že do dvadsiatich rokov prejde až štvrtina tonáže lodných nákladov, smerujúcich do Rotterdamu a Hamburgu, na železnicu.
■ STOJÍ TO ZA ÚVAHU
„Ak sa ŠRT nepostaví, dostaneme sa na chvost,“ povedal dopravný urbanista Jaromír Hladký. Základným predpokladom na využitie širokorozchodného železničného systému je očakávaný rast obchodu medzi Čínou a Európskou úniou (EÚ). Ten by sa mal v nasledujúcich rokoch niekoľkonásobne zvýšiť, pričom európske prístavy nebudú v budúcnosti schopné zvládnuť vzájomnú výmenu tovarov. „Máme reálny predpoklad vytvoriť zo západného Slovenska územný distribučný komplex, kde sa tovarové prúdy prichádzajúce po širokorozchodnej budú disperzovať do dopravných zariadení,“ vyhlásil Jaromír Hladký. Istú mieru úľavy do témy vniesol nedávno budúci predseda vlády Robert Fico: „Ja si myslím, že sú veľké priestory na podnikanie v Číne a vo Vietname. Hovorím to veľmi jasne. Ak bude Smer vo vláde, budeme sa orientovať aj na tieto štáty,“ potvrdil Robert Fico. Spomenul to práve v súvislosti s témou možného predĺženia širokorozchodnej železnice cez územie Slovenska až do Rakúska.
■ TRANSKONTINENTÁLNY TERMINÁL
Neďaleko Malaciek by mohol súbežne s výstavbou ŠRT vyrásť najväčší slovenský dopravný uzol so strategickým významom pre celú strednú Európu. „Neviem o významnejšej investičnej aktivite na Slovensku,“ upozorňuje architekt Juraj Janičina. Tentoraz by sa do nej nezapojili len Rusi, ale aj Číňania a Tchaj-wan. Ich delegácie už na Záhorí sondovali, ale žiaľ pre nedostatok porozumenia zo strany našej reprezentácie sa – vraj – dočasne stiahli. Výhodou investície na Záhorí je aj vlastníctvo v podobe vojenských lesov v rukách jediného majiteľa – štátu. „Ťažko by sme v takej strategickej lokalite našli podobnú rozlohu pôdy v rukách jedného vlastníka, kde by sa takáto strategická eurázijská križovatka dala vybudovať,“ tvrdí projektový inžinier Transkontinentálneho tranzitného terminálu (TTT)Pavel Laktiš. Potenciál TTT v prípade stavby širokorozchodnej trate odhadol už dávnejšie architekt Janičina naozaj grandiózne: „Terminál by mal byť päťmodálny – mali by sa v ňom stretávať kanály železničnej, cestnej, leteckej, riečnej a potrubnej dopravy a umožňovať prekladanie tovarov medzi jednotlivými prúdmi. Celý projekt by si mal počas 30 rokov vyžiadať zhruba 38 miliárd eur. Ročne by sa tu malo cieľovo prekladať až do 200 miliónov ton tovaru. Mal by do regiónu pritiahnuť toľko kapitálu a ekonomických impulzov, že by to viedlo k prudkému rozvoju podnikania, vzniku pracovných miest a v dôsledku toho aj počtu obyvateľov. Za 50 rokov by sa tak počet obyvateľov Bratislavy a Brna mal zvýšiť na 2,5 milióna, Viedne až na päť miliónov.“
■ ŠIROKOROZCHODNÁ JE PODMIENKOU
Aby sa o takomto termináli vôbec dalo uvažovať, bolo by potrebné do plánov na výstavbu ŠRT cez Slovensko zahrnúť vybudovanie jednej jej vetvy tunelom popod Karpaty na Záhorie. Tam by mohol na ploche asi päťtisíc hektárov pôdy vzniknúť areál s medzinárodným cargo letiskom, železničné prekladisko, kamiónový kontajnerový terminál a dokonca aj vodný prístav v prípade vybudovania plavebného kanála do Moravy a Dunaja. Mimochodom, po jeho existencii už roky volá náš najväčší exportér – VW Slovakia. K všetkému by, samozrejme, musela byť vybudovaná infraštruktúra, ako aj diaľničné prepojenia na Rakúsko. Ak si to súdny človek dá dohromady, vidí zrazu pred sebou megainvestíciu storočia európskych, ak nie svetových rozmerov.
Vklad Slovenska? Ochota, pozemky a podpora nápadu. Je to až tak veľa? Najmä ak si uvedomíme, že ak nedáme súhlas na investíciu my, tak ju rozbehnú investori pri Rakúskom Eisenstadte? Celý komplex by len na colných a daňových odvodoch znamenal pre slovenský štátny rozpočet doslova zlatú studňu. A už počas výstavby by s najväčšou pravdepodobnosťou odbremenil našu sociálnu záchrannú sieť o takmer štvrtinu jej výdavkov pre nezamestnaných a rodiny v sociálnej núdzi.