Bratislava bola miestom významnej medzinárodnej diskusie o smerovaní Európy
Kontinent je na rázcestí – kam sa vydať?
Dušan D. KERNÝ
Sociálny model od konca druhej svetovej vojny v roku 1945 charakterizoval väčšinu členských štátov Európskej únie, lenže už dlhší čas čelí rôznym politickým a ekonomickým tlakom, medzi ktoré patrí aj strata solidarity. Hospodárska kríza, ktorá vypukla koncom roka 2007, tieto tlaky ešte posilnila a niet pochybností, že Európa sa dostala na rázcestie – prišiel čas nájsť odpovede na otázku: Quo vadis, Európa?! Toto sú slová jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, predsedu parlamentu Pavla Pašku.
Odzneli v Historickej budove Národnej rady, aby odštartovali diskusiu odborníkov a aby politika – povedané P. Paškom – načúvala hlasom odbornej verejnosti. S rozhodujúcim a výrazným prispením Ústavu politických vied SAV sa v októbrovej Bratislave zišla skutočne výrazná medzinárodná spoločnosť: naozajstné hviezdy prvej veľkosti. Medzi nimi dnes už široko uznávaná a vyhľadávaná autorita – sociológ prof. Jan Keller zo Sliezskej univerzity, ale aj Oskar Krejčí z Pražskej vysokej školy medzinárodných štúdií, známy prenikavými geopolitickým štúdiami a pohľadmi, či univerzitný profesor Joachim Becker z Ekonomickej univerzity vo Viedni, ktorý svoju najnovšiu prácu publikoval práve v slovenčine na Slovensku. Profesor Becker bol v tomto roku jedným z autorov, ktorý sa najširšie podelili o svoje názory osobitne práve s čitateľmi Slovenských národných novín. Stať profesora Kellera sme tiež publikovali a sprístupnili čitateľom SNN.
■ NÁČUVY POLITIKY
Do Bratislavy sa na dva dni zišli desiatky známych mien z akademických ústavov a univerzít v Nitre a Košiciach. Strávili ich v diskusiách o kľúčových otázkach zaujímajúcich nielen vedeckú verejnosť, nielen preto, aby im načúvala politika a formovali jej profil, ale aj široká verejnosť. Rozbor európskej krízy a jej dôsledky na európsky sociálny model sa preto preberali tak s vedcami, ako povedzme aj s ostroumným a jednoznačne formulujúcim P. Staněkom (EÚ SAV) za jedným stolom s mladými slovenskými absolventmi zahraničných univerzít, ktorí pracujú v tíme poradcov ministra financií (M. Polák). Podobne to bolo v rozprave o hodnotovom ukotvení európskeho sociálneho modelu a o tom, aké sú jeho progresívne alternatívy. Nová generácia vedcov kriticky rozoberala témy, či si Európska únia iba kupuje čas alebo naozaj má politický koncept budúcnosti.
■ HVIEZDNE OBSADENIE
Dá sa povedať, že hviezdne obsadená medzinárodná konferencia bola udalosťou, ku ktorej sa hodno vrátiť obšírnejšími citátmi či časťami vystúpení. Bolo to vidno trebárs na rozbore koreňov európskeho sociálneho modelu. V diskusii pod taktovkou J. Marušiaka sa spojil intelekt prof. I. Laluhu a jeho dodnes aktuálny a účinný rozbor Sociálny odkaz reforiem A. Dubčeka vedno s Biblickými a kresťanskými inšpiráciami spravodlivého usporiadania spoločnosti od prof. Silného z Ekumenickej akadémie v Prahe. Veľmi dobre bol konkretizovaný rozbor sociálnej práce a sociálnej politiky v Európe, kde sa pod taktovkou moderujúceho prof. I. Laluhu rozoberali konkrétne zákonodarstvá a model poskytovania sociálnych služieb na Slovensku.
Dá sa povedať, že októbrová Bratislava v rokovaní medzinárodnej konferencie o európskom sociálnom modeli, ako aj v jej kuloároch a neformálnych stretnutiach dokázala jestvovanie širokej vedeckej loby, ba dá sa povedať nátlakovej skupiny – ak totiž skutočne jej bude načúvať politika a názory z konferencie presiaknu aj do širokej verejnosti. Nemožno považovať za náhodu, že v diskusii o európskom sociálnom modeli sa v našom hlavnom meste zišla rozsiahla spoločnosť od Prahy cez Ostravu, Viedeň, Nitru až po Košice, paradoxne s výnimkou Budapešti, pričom nemožno zabudnúť na výraznú podporu prof. M. Mamojku, predsedu Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Jednotliví účastníci konferencie jasne poukázali na to, že od roku 2008 dochádza neokonzervatívnym silám dych v ich boji za potlačenie úloh sociálneho štátu a ich stratégie. Hľadajú východisko z krízy, zo stroskotania svojich doterajších, dá sa povedať svetovládnych koncepcií a cieľov – ale ich predstavy budú viesť len k zmenšovaniu ľudskej práce, teda zdrojov obživy a aj sociálnych služieb a možností sociálneho štátu. Pritom sa to deje za situácie, keď Stratégia 2020 Európskej únie je v skutočnosti iba fikcia a jej deklarované ciele nie sú základom reálneho rozvoja a čelenia kríze. Po skúsenostiach s doterajšími koncepciami a s tým, ako ich dokázal presadiť hlavný prúd médií a tak zmiasť verejnosť, vedci priamo z tribúny konferencie volali po nevyhnutnosti oddeliť pravdu od lži, najmä o potrebe umožniť verejnosti rozlišovať medzi pravdou a lžou.
■ NARASTÁ CHUDOBA
Slovensko-rakúsky tím autorov rozobral príčiny krízy, ktorú nespôsobil život nad pomery, ale primárny zdroj krízy, ktorá sa ešte neskočila a ktorej hlavným zdrojom sú finančné trhy. Vedci ukázali, ako rástla produktivita práce, ale klesali reálne mzdy – v USA de facto reálna stredná hodnota platov (teda nie stredná, priemerný príjem, ale hodnota platu) v roku 2010 bola na porovnateľnej úrovni ako v roku 1964. Stredná vrstva klesá na úroveň pracujúcich, ktorým však ich príjmy nestačia, vytvára sa tak aj nám dobre známa vrstva pracujúcej chudoby. V Európe sa ukazuje Nemecko ako vzor úspechu, ale v skutočnosti je tam tlak na znižovanie miezd a nákladov na prácu, čo je mimoriadne riziková cesta, najmä ak sa chce konkurovať Ázii. Pritom politika úspor, škrtenia vládnych výdavkov za každú cenu vedie do slepej uličky, postupne podkopáva nielen sociálny štát, ale vedie aj k dezintegrácii tak vnútri štátov, ako aj v rámci EÚ, a tým sa stáva hrozbou, že sa skĺzne k „juhoslovanizácii“ Európskej únie, teda oslabovaniu integračných väzieb, pretože niektorým štátom neumožňuje nijaký rozvoj a nastáva erózia súdržnosti, jedného zo základov politiky kohézie EÚ. Je vlastne ohrozením demokracie, ak nie priamo jej hrozbou. Ako odznelo na konferencii, v roku 1989 sme chceli dobehnúť Západ, vyrovnať sa ekonomicky Západu – dnes spolu so Západom zaostávame v mnohom za Východom.
Konferencia, ku ktorej sa hodno vracať, priniesla práve vo vystúpeniach zahraničných účastníkov vyargumentované názory, že v terajšej celkovej medzinárodnej mnohostrannej kríze treba pôsobiť na súdržnosť spoločnosti v národných štátoch a budovať aj národný úspešný kapitalistický model. Ide o protiváhu k tomu, aby nadnárodné spoločnosti vlastne vytlačili štát a vlády z kľúčových oblastí rozhodovania, aby nadnárodný kapitál nepripravil národné vlády o účinné nástroje na rozhodovanie o sociálnej politike.