Slovenský rozpočet po prvý raz musia predložiť na posúdenie Bruselu
Rozbieha sa európska hra o miliardy
Dušan D. KERNÝ – Foto: SNN
Do slovenského kalendára pribudol nový, pre mnohých kľúčový a mimoriadne významný deň – 15. október. Taký deň sme ešte nikdy nemali, v nijakom kalendári nie je označený. Napriek tomu pre desiatky ľudí a pre vládu je nielen dôležitý, ale i povinný: po prvýkrát v roku 2013 majú štáty eurozóny – teda aj Slovensko – povinnosť predkladať návrhy národných rozpočtov Európskej komisii. Termín predloženia návrhu slovenského rozpočtu do Bruselu: 15. október.
A tým sa spúšťa mechanizmus priam pitevného posudzovania toho, ako vláda, ministerstvo financií zostavili rozpočet, výdavky a príjmy, a tým samozrejme aj to, aké priority tým rozpočtom sledujú. Vláde a ministerstvu financií pribúdajú tak v posudzovaní rozpočtu noví partneri – nie sú to len médiá či opozícia. Rozpočet, ktorý predložila vláda, musí posúdiť, resp. vyjadriť sa k nemu aj od vlády nezávislý ekonomický inštitút, a to taký, ktorý má dostatok skúseností, zdrojov a nie je od vlády či ministerstva závislý – teda má dostatočný priestor a možnosti na to, aby bol takrečeno posudzovateľom, oponentom či protihráčom. Vyplynulo to z odpovedí Angely D´Elia z Generálneho riaditeľstva pre ekonomické a finančné otázky EK na otázky SNN.
■ FINANČNÝ DOHĽAD
To všetko sa nedeje vo vzduchoprázdne – celé obdobie sa rozpočtovou situáciou v Bruseli zaoberá tím príslušného, takpovediac „zemepisného“ odboru, odborná skupina sa v našom prípade zapodieva tromi štátmi – Holandskom, Českou republikou a Slovenskom, teda aj štátom, ktorý nemá spoločnú menu euro. Potom sa ich podklady dostávajú na tú úroveň generálneho riaditeľstva, kde sa už neposudzujú špecifiká jednotlivých národných ekonomík, národných rozpočtov, ale porovnávajú sa podľa spoločných kritérií všetky predložené rozpočty, takpovediac z globálneho hľadiska štátov eurozóny.
Celý čas na rôznych úrovniach na Slovensku i v Bruseli beží plný cyklus finančného dohľadu nad formovaním návrhu národných rozpočtov, až pokiaľ sa rozpočet nakoniec nepredloží do národného parlamentu na konečné schválenie.
Aká teda vlastne je úloha národného parlamentu? Konečná zodpovednosť, právomoc je, samozrejme, na národnom parlamente. Lenže ak podľa novo prijatých zásad parlament rozpočet neprijme, bude ho komisia posudzovať v sprísnenom režime – pri dôslednejšom monitorovaní každých šesť mesiacov alebo aj každé tri mesiace.
■ BRUSELSKÉ RIEŠENIE
Komisia tak vyriešila základnú otázku: na jednej strane sa národný rozpočet „rozpitvá“; nijaká národná vláda eurozóny ho nemôže urobiť bez ohľadu na Brusel a záväzky, ktoré v eurozóne prijala. Na druhej strane názor a odporúčania komisie nie sú záväzné, komisia nemôže vetovať národné rozhodnutie. A tak si národný parlament zachováva úplnú suverenitu nad rozhodnutím o národnom rozpočte. Bruselské riešenie, aby sa vlk nažral a ovca zostala celá, má len ten háčik, aká bude kvalita diskusie počas dlhodobého finančného sledovania rozpočtu a rozpočtových cieľov vlády – či sa zvrhne na boj mainstreamu médií a opozície proti vláde alebo na súčasť niektorej z predvolebných kampaní. Alebo nebodaj slovenská politická scéna bude schopná dosiahnuť to, čo si za dve desaťročia nedokázala vytvoriť – zhodu a dohodu na strategických cieľoch, na stratégii rozvoja platnej bez ohľadu na zmeny vlád. Otvorene možno povedať, že absencia stratégie napríklad vo výstavbe diaľnic, ale aj novej kvalitnej železničnej trate na trase Bratislava – Košice a ďalej (!) vzbudzuje u európskych znalcov slovenských pomerov údiv, ohromenie a nepochopenie nad slovenskou neschopnosťou využiť „bruselské“ peniaze. V kuloároch vyvoláva otvorené otázky či pochybnosti o národnej kvalite Slovákov dosiahnuť v rozhodujúcich strategických zámeroch zhodu namiesto provinčných sporov a žabomyších vojen politikov a podnikateľov, ktorí za nimi stoja.
■ NOVÉ PRAVIDLÁ
Slovenská vláda, ako aj širšia podnikateľská lobby a verejnosť samozrejme o nových pravidlách dobre vedia – napríklad kvalifikovanému publiku Medzinárodného klubu SR, vedeného skúseným diplomatom s mimoriadnym prehľadom a so skúsenosťou Dušanom Rozborom, predstavil opatrenia priamo podpredseda Európskej komisie a komisár EK Maroš Šefčovič na májovom (!) podujatí v Primaciálnom paláci v máji v Bratislave. Predložený rozpočet EK preskúma najneskoršie do 30. novembra a vydá stanovisko. Pre celú eurozónu uverejní komplexný výhľad na nasledujúci rok, a to bude základom diskusií v rámci euroskupiny. Ide stále to isté – ako dosiahnuť rast, rozvoj a odstraňovanie nezamestnanosti a zároveň dodržať Pakt stability – teda 3 percentá ročného deficitu. Slovensko osciluje medzi 2,9 a 2,8 – teda na hranici, a maximálny verejný dlh predstavuje 60 percent ročného HDP (ten Slovensko už prekročilo a dosahuje 50 percent). Brusel mal doteraz šesť opatrení, ktoré viedli k posilneniu Paktu stability a rastu – bolo však treba prijať ešte silnejší, nový, osobitný mechanizmus pre eurozónu na priame posilnenie rozpočtového dohľadu. Teda väčšmi sa tlačí na pílu. Je jasné, že za pekného počasia to prináša viac prosperity pre všetkých v eurozóne, ale v čase krízy – a tá nepominula – väčšiu spoločnú zodpovednosť. Tá sa bude týkať aj tvorby národných rozpočtov. Rozhodne sa na Slovensku otvorí ešte väčšia diskusia, no faktom je, že patríme k najmenej problémovým či problematickým štátom. Napriek tomu aj v tejto „hre miliárd“ ide o kvalitu národného tímu. Z čoho nás v Bruseli alebo v Bratislave bude môcť bolieť hlava – k tomu sa vrátime pri hodnotení nových opatrení Európskej komisie v posudzovaní národného slovenského rozpočtu.