NEKROLÓG
Emil SEMANCO
Kultúrne dianie prišlo v týchto dňoch o dvoch významných, činorodých mužov – naozajstné osobnosti; Umelecká beseda slovenská stratila svojich profilových reprezentantov, výtvarná scéna špičkových aktérov a slovenská inteligencia skvelé zjavy.
Umeniamilovnú verejnosť a hýbateľov národného života doslova zmrazili predčasné úmrtia PhDr. Pavla Siku (1952, Leštiny) a akademického maliara Mariána Prešnajdera (1954, Sereď). Aj keď ten prvý pochádzal z hornatej Oravy a kráčal hviezdoslavovskými stupajami – a druhý stúpal k maliarskemu Olympu z podunajskej roviny – zhodou okolností obaja veľkú, úrodnú brázdu vyorali v Nitre. Sotva možno vymenovať všetky Sikove záujmy, záľuby, edičné a organizátorské počiny, pedagogické a publicistické úväzky, umenovedné a organizátorské aktivity… Za všetky: bol dušou významných hudobných a filmových festivalov – 29. ročníkov gitarového festivalu Cithara aediculae aj medzinárodnej prehliadky filmov s rómskou tematikou Kalo Čangalo (Čierny bocian); v meste pod staroslávnym Zoborom patril k pilierom organizátorského štábu Pribinových slávností a bol osnovateľom voľného trhu s umením a remeslami Palánok. Viedol OZ Originál aj redakciu rovnomenných internetových novín, bol prodekan Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF V Nitre, riaditeľ Ústavu romologických štúdií. Nadovšetko však obetavý kolega, autor a dramaturg pôsobivých konceptov prehliadok výtvarného umenia, sprievodných katalógov a kurátorských vystúpení, za čo sme si ho v UBS nesmierne cenili a uznávali.
Jeden z pilierov združenia Devínska brána, pôvodca novodobých zmien Hviezdoslavovho námestia a tvorca výtvarnej koncepcie rekonštrukcie Hlavného námestia v Bratislave (2000, 2002) sa už krátko po absolutóriu na VŠVU pustil do titanskej práce – na opone pre Divadlo A. Bagara v Nitre (1980), ktorá – aj keby bola jedinou Prešnajderovou realizáciou– požaduje preň miesto medzi nesmrteľnými Slovákmi. Na ručne tkanom gobelíne (9,5 x 16,5 m, 157 m²), ktorý stále predstavuje najväčšie umelecké dielo vytvorené touto technikou v strednej Európe, pracoval plných deväť rokov… Ako matejkovec, podkutý profesormi F. Gajdošom a D. Castiglione, no najmä T. Bartfayom, má za sebou niekoľko nemenej pôsobivých diel v architektúre a uskutočnených výtvarných projektov, stovky podmanivých obrazov.
Tie ďalšie – ktoré jeden aj druhý mali pred sebou a chceli ich zhmotniť na naše potešenie – (lebo o smrti ani vidu ani slychu) – žiaľ, už neuskutočnia.
