Martin Hamuliak bol aktívny podporovateľ slovenskej kultúry a literatúry
Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený!
Text a ilustrácia: Helena RUSNÁKOVÁ
Zapísal sa na samý vrch dlhého zoznamu známych osobností slovenskej literatúry a slovenskej histórie. Do povedomia vošiel najmä ako zakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne. Vydal štyri ročníky almanachu Zora a Básne Jána Hollého. Súčasníci, ale aj slovenská história si ho pripomínajú ako mecéna slovenskej literatúry – podporovateľa vydania niektorých diel a zberateľa pamiatok slovenskej literatúry.
Narodil sa 19. apríla 1789 v Oravskej Jasenici. Jeho otec Martin Hamuliak pochádzal z Námestova a matka Anna Katarína, rod. Vrliaková, zo Slanice. Základnú školu navštevoval v Námestove. V rokoch 1799 – 1804 študoval na gymnáziu v Budíne, 1824 –1806 filozofiu v Jágri (Eger, Maďarsko). Od začiatku roku 1807 do februára 1810 bol Hamuliak kancelarista pri prefektúre oravského panstva. Od 1. marca do februára 1812 bol tajomníkom u grófa Pavla Szapáryho. Roku 1812 zložil odborné skúšky na Právnickej akadémii v Bratislave.
Národovec Martin Hamuliak.
Od roku 1813 bol úradníkom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, Bratislave a Košiciach. Roku 1843 sa stal účtovným radcom pri uhorskej námestnej rade v Budíne. Roku 1853 odišiel na penziu do Námestova, kde žil až do smrti.
■ AKTÍVNY BERNOLÁKOVEC
Napriek tomu, že väčšiu časť svojho života žil mimo slovenského prostredia, bol aktívnym podporovateľom slovenského kultúrneho života a slovenskej literatúry. Vo svojom okolí vzbudzoval lásku k slovenskému národu a k jeho reči, zaoberal sa zbieraním kníh, rukopisov a rôznych iných pamätihodností. Od začiatku 20. rokov 19. storočia účinkoval v národno-kultúrnej, organizačnej a literárnej oblasti ako vedúca osobnosť mladej bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a v Pešti. Bol za to, aby slovenské deti mali možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku.
Ako zmýšľal o slovenčine, dozvedáme sa z listu, ktorý 6. septembra 1827 napísal Pavlovi Jozefovi Šafárikovi : „Ja za to mám, že by sme vo vzdelávaní našincov ďalej zašli so slovenskou materčinou: aspoň väčšia masa ľudu by k žiaducemu cieľu spolu kráčala. Mnoho, veľmi mnoho bratov máme, ktorí o češtine ani počuť nechcú a slovenské, číroslovenské knižky by radi čítali, keby jich mali. Maďarčinou nás veľmi núkajú, mládež naša z väčšej stránky – zvlášť študujúca – prívalu nevyhybuje, rada ženie sa s ním, nemčina smeje sa tuším potichu, svoje si myslí, a podporu, keby jej potrebná bola, ľahko nájde, úbohá slovenčina od svojich zanechaná, bez potešenia leží. Čože bude z nášho ľudu? Ponížený, poddaný, odpovedám, ale s tým ani Bohu, ani kráľovi, ani vlasti neprospeje. Ba smiem povedať, ani len poddaným dobrým nebude. V materčine len, tuším možno účinkovať jak na srdce, tak na rozum, v materčine len možno o povinnostiach a pomaly i o právach svojich naučovať prostého človeka, väčšiu masu ľudu, o ktorú starosť mať slušno… I ja v jednote literatury (s príbuznými ) zakladám nádeju jej prospechu, mám však za to, že jako vôbec vlastnej matky mlieko najlepšie dieťaťu slúži: národnosť našu pred maďarčinou a jakoukoľvek cudzinou ochrániť ju a s ňou našich vzdelávať najistejšie materčinou môžeme…“
■ EDITOR A INICIÁTOR
V tom istom období sa Hamuliak s Čechom Trnkom snažil v Budíne o založenie novín Budínsky priateľ pre Slovákov. Úsilie o vydanie novín stroskotalo pre nedostatok potrebných financií. To však Hamuliaka neodradilo. Roku 1834 jeho zásluhou vznikol Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Spoluzakladateľmi boli Jozef Bernolák – účtovný radca dvornej komory, Ján Herkeľ – právnik, Ján Koiš – notár , kňaz a básnik Ján Kollár, Dr. Anton Ottmayer – advokát, Dr. Martin Szuchányi – lekár.
Základné pravidlá Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej vypracovali v Pešti prvý augustový deň roku 1834 v byte Dr. Szuchányiho. Prvým predsedom spolku sa stal Ján Kollár, podpredsedom M. Hamuliak a pokladníkom M.Szuchányi. Tu sa zrodila aj myšlienka vydávania almanachu Zora. Hlavným mottom almanachu bolo heslo: Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený. Spolok vydal štyri ročníky almanachu Zora (1835, 1836, 1839, 1840 ). Počet členov spolku neustále narastal, čo prospievalo šíreniu slovenskej literatúry a upevňovaniu národného povedomia. Spolu s Kollárom založil roku 1826 aj Slovenský čitateľský spolok.
Martin Hamuliak počas svojho života nazbieral množstvo kníh a časopisov. Svoju knižnicu venoval ešte za svojho života 16. júna 1847 katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici spolu so sto zlatými na zaopatrenie poličiek na knihy. Knižnica obsahovala 2 471 kníh, vyše 100 obrazov a máp.
