Pred vari štvrťstoročím som robil rozhovor s predsedom úspešného poľnohospodárskeho družstva pri Trnave. Téma sa týkala skôr nadchádzajúcej úrody, ale reč prišla aj na vtedy aktuálnu tému ‒ africký mor ošípaných. Posťažoval sa mi, že len pár desiatok metrov od výbehu chovu prasiat vezú denne desiatky kamiónov utratené zvieratá z okolitých nakazených chovov. Vtedy do v súčasnosti už neexistujúcej kafilérie Šamorín pri Senci. Podľa neho je len otázkou času, kedy sa nákaza vzduchom prenesie tiež na jeho chovy, čo sa aj stalo. A politici sa o tento problém absolútne nezaujímajú, dodal smutne na záver.
Dnes to vyzerá opačne. Akoby úbohé párnokopytníky slintačkou a krívačkou po päťdesiatich rokoch, keď sme sa naposledy pasovali s týmto problémom, nakazili aj politikov z oboch strán politického tábora. Slintajú nad možnosťou prihriať si už aj tak nechutnú polievočku v snahe nahnať si politické body a krivkajú okolo ohnísk nákazy, aby sa nepopálili, ale zväčšili si preferencie.
Šéf slovenského agrorezortu Richard Takáč v Bruseli, kde zasadá Rada Európskej únie pre poľnohospodárstvo, oznámil, že požiada Európsku komisiu v súvislosti so slintačkou a krívačkou o kompenzácie. Slintačku a krívačku na Slovensku podľa jeho slov už riešia najvyšší odborníci Európskej komisie.
V čase písania tohto komentára sa choroba týkala len Maďarska a Slovenska. Ale možno sa mýlim a pre Brusel je to európska priorita číslo jeden. Aj to až na podnet Maďarska, kde sa tento vírus objavil začiatkom marca v blízkosti slovenských hraníc. Medzitým sa dostal na juh Slovenska do zatiaľ troch lokalít. Česko a Rakúsko zaviedlo kontrolu hraníc, hoci je to zbytočné, keďže podľa veterinárov sa vírus prenáša vzduchom. A ten, ako je všeobecne známe, akosi hranice, nielen Európskej únie, neuznáva.
V januári túto chorobu zaznamenali v Nemecku, ale vtedy vraj šlo o iný variant vírusu. Neviem, žeby sa o tom niečo vo väčšej miere objavilo v médiách, a už vôbec nie zmienka o opatreniach, aby sa vírus nedostal na Slovensko. Vraj sa k nám teraz dostal z Mongolska. Ako potom prešiel desiatkami krajín, kde nenakazil žiadny dobytok, nevedno.
Europoslanec Ľuboš Blaha však zauvažoval, že je divné, že sa vírus vyskytol akurát v Maďarsku a Slovensku, ktoré sú známe svojou autonómnou politikou voči Európskej únii. Matovičov poslanec Michal Šipoš sa na sociálnej sieti cynicky smial zo vzniknutej situácie, čím akurát tak znevážil sám seba. Liberálna Jana Bittó Cigániková zo Slobody a Solidarity chcela byť vtipná tým, že na slintačku odporúčala Ivermectin. Asi vie, čo hovorí, veď sa na sociálnej sieti prezentovala v uniforme študentky ošetrovateľstva.
Ako riešil ministrov predchodca africký mor ošípaných, neviem, ale vtedy Slovensko nebolo členom Európskej únie a muselo straty farmárov a poľnohospodárov vykryť z vlastných zdrojov a rezerv. Dnes ich už nemáme? Aj tak nám náklady Únia preplatí až po skončení krízy a podrobnej analýze dokázateľných škôd. Z čoho budú obnovovať farmári dovtedy chovy nevedno. Možno majú, na rozdiel od štátu, ktorý sa spolieha len na bruselských úradníkov, vlastné zdroje, komerčné poistky a finančné rezervy.
Aby sme však nenabehli len na ľahkovážny tón témy nákazy. Situácia môže byť časom, ak sa okruh ohnísk zväčší, vážnejšia než sa zdá. Slintačka a krívačka bude mať devastačný ekonomický dosah na domáce poľnohospodárstvo, ktoré je už aj tak veľmi krehké a citlivo reaguje na akékoľvek ekonomické výkyvy. Nedokáže sa bez problémov vyrovnať so zvýšením cien elektrických energií, pohonných hmôt, hnojív, nových strojov a podobne. Obnova vybitých stád niečo stojí a trvá roky, kým sa celkom nevzkriesi. Premiér Robert Fico sa už vyjadril, že ak by boli napadnuté všetky chovy, tak padne na kolená celé poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel.
Preto aj spotrebitelia sa musia mať na pozore. Ohrozená je aj produkcia mlieka, hoci to, čo vyprodukujeme, ani zďaleka nepokrýva potreby štátu. V krajnom prípade stúpne cena bravčového a hovädzieho mäsa. Nádejať sa, že producenti kuracieho, morčacieho, husacieho, králičieho mäsa nevyužijú možnosť zvýšenia cien vo svoj neoprávnený prospech, sa rovná nule.
Sekundárnym problémom je likvidácia napadnutých zvierat. Ohniská sú zatiaľ, našťastie, iba na južnom Slovensku, kde sú zásobárne pitnej vody, a tak zakopávanie zvierat do zeme nepripadá do úvahy. Pred štvrťstoročím boli na Slovensku štyri kafilérie. Treba sa ostro pýtať, prečo tu ostala len jedna súkromná pri Žiline a či by sme nemali financovať aj jednu štátnu na komerčnej báze pre podobné prípady.
Text: Ivan KRAJČOVIČ
Foto: TASR – Martin Medňanský
