Nespokojenci a kritici sú iba zlomok kultúrnej obce
Zhováral sa Milan ČASNOCHA MIKŠ ‒ Foto: Archív
Na pozíciu predsedu Fondu na podporu umenia bol vymenovaný významný predstaviteľ slovenskej kultúrnej obce prof. Mgr. art. Matúš OĽHA, PhD., uznávaný divadelný a televízny režisér, scenárista, fotograf, herec, publicista a vysokoškolský pedagóg, profesor na Katedre divadelnej dramaturgie, réžie a teatrológie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Nositeľ viacerých vyznamenaní ‒ Zlatej medaily Univerzity Mateja Bela, Zlatej medaily Akadémie umení, niekoľkých cien LITFONDU, Ceny primátora Banskej Bystrice. Funkciu prebral v čase, keď FPU sústavne napádajú politici opozície a tiežumelci, ktorí za bývalého vedenia boli prisatí na fond priamo alebo prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov.
V proliberálnych médiách sa hneď po vašom vymenovaní za člena vedenia fondu objavili otvorené alebo skryté útoky na vašu osobu, bežné prívlastky boli „kontroverzný“, istá platforma vás žiadala odvolať z fondu pre odbornú nespôsobilosť, ba dokonca vás obvinili z porušenia zákona o ochrane verejného záujmu…
Do leta 2024 široká verejnosť ani netušila, že existuje Fond na podporu umenia (FPU), a pritom tento fond je tu už desať rokov. Po augustovej novele zákona o FPU, ktorá zásadným spôsobom pozmenila jeho fungovanie, sa fond dostáva do veľkej pozornosti médií tzv. mainstreamu. To súvisí s tlakom istej časti kultúrnej obce, ktorá je napojená na politickú opozíciu, ktorej snahou je rozpad aktuálnej koaličnej vlády. Boj o Fond na podporu umenia sa stal súčasťou týchto politických cieľov.
Po vašom príchode do FPU ste sa zrejme pozreli, kam putovali peniaze daňových poplatníkov Slovenska za predchádzajúcich vlád. Mohli by ste krátko priblížiť organizačný, personálny a finančný stav na fonde vtedy a v súčasnosti?
Zásadná zmena, ktorú priniesla novela zákona o FPU, je to, že posledné a rozhodujúce slovo pri prideľovaní finančných prostriedkov dostala Rada FPU a zároveň sa zväčšil jej počet z pôvodných deviatich na trinásť členov, ktorých vymenuje minister kultúry. Dovtedy sa považovalo rozhodnutie „odborných komisií“ fondu za nemenné a definitívne. Odborné komisie boli kreované tak, aby sa financie dostali do rúk vopred určených subjektov aj ľudí, ktorí patria k súčasnej politickej opozícii. Zväčša sa „overení a spoľahliví“ odborníci z komisií neobmieňali, len recyklovali v dvojročných cykloch. Rada FPU pred novelou zákona o FPU bola viac-menej na parádu, ale nemohla vôbec korigovať rozhodnutia, ktoré pripravili „odborníci“. Tento bývalý systém nastavenia fondu dodnes politická opozícia, aj istá časť kultúrnej obce, ktorá sa hlási k platforme Otvorená kultúra, prezentuje ako vysoko odborný a demokratický, obdivovaný aj v cudzine.
Pri svojej práci budete často prichádzať do styku s Ministerstvom kultúry SR. Aj proti pani ministerke Šimkovičovej sa sprisahala časť agilnej kultúrnej obce. Aká je vaša vzájomná spolupráca, dá sa vôbec pracovať pod takýmito útokmi?
Veľmi ťažko a veľmi pomaly sa dejú zmeny v práci FPU. Niektorí členovia „odborných komisií“ si dodnes neuvedomili, že sa stali poradným orgánom Rady FPU a donekonečna kritizujú naše návrhy pri korekciách ich rozhodnutí. Rada FPU vidí lepšie do proporcií jednotlivých programov a podprogramov a vie lepšie ako členovia odborných komisií, ktorý subjekt si v koľkých programoch a podprogramoch nárokuje financie. Až rade, a nie členom komisií sa odhalia tieto súvislosti s prideľovaním peňazí. A dávame si aj tú námahu, že skúmame subjekty žiadateľov, ktoré dostávali prostriedky z verejnoprávneho fondu napriek tomu, že sú dlžníkmi štátu alebo v hlbokej strate. Odborné komisie nemali v popise práce tieto skutočnosti preverovať, a ani ich nepreverovali. Nespokojná časť kultúrnej obce je dobre organizovaná. Na jeden klik z centrály vie napĺňať námestia a vystupovať na verejnosti za „ten svoj fond“, hoci nespokojenci predstavujú iba nepatrný zlomok skutočnej slovenskej kultúrnej obce. Už takmer nič na Slovensku nie je v slovenských rukách, priemysel, banky a mnohé firmy, ktoré zamestnávajú našinca, generujú zisk pre zahraničie, a nie pre Slovákov. Iba kultúru nemožno preniesť do cudziny, tak ju treba aspoň duchovne zdecimovať a vykoreniť. Preto ten krik a kritika.
Kam chcete nasmerovať umenie, ktoré tvorby mienite podporiť, aké sú vaše zámery pre budúcnosť fondu?
Činnosť fondu je deformovaná a našou snahou je narovnať ju. Peniaze by mali byť cielené tam, kde sa zmysluplne použijú pre slovenskú kultúru a umenie. Do tvorby a do podpory tak začínajúcim umelcom, ako aj mnohým tým tvorivým subjektom aj jednotlivcom, ktorí sa k podpore z FPU za desať rokov vôbec nedostali. A bolo ich veľa. Niekto podával žiadosť dva-tri razy a na ďalšie úsilie získať prostriedky z fondu rezignoval, ale boli aj takí, ktorí podávali žiadosti šesť-sedem rokov napriek tomu, že nikdy podporu z fondu nevideli. Pani ministerka Šimkovičová navŕšila sumu o desať miliónov pre ciele obnovy kultúrnej infraštruktúry, takže FPU rozdeľuje v tomto roku vyše tridsať miliónov eur. FPU nie je sociálnou poisťovňou, z ktorej istá časť kultúrnej obce zvykne čerpať prostriedky na svoju existenciu. FPU je podporný fond, ktorý pomáha tvorivé projekty rozbiehať a uviesť ich do života, ale nemal by fungovať ako štedrý sponzor veľkých, už dobre etablovaných kultúrnych akcií a bohatých subjektov, ktoré si z fondu prilepšia na cigarety a kávu.
