Masové ekonomické vyhladzovanie skupiny obyvateľstva
Ivan BROŽÍK
„Čistenie rasy“ v tragických dobách druhej svetovej vojny malo aj takzvané „vedľajšie obete“. Čísla, s ktorými sa vo vojne ráta akosi automaticky. Zarátané straty. Boli to chorí, slabí, mentálne postihnutí a starí ľudia.Cena ich života nebola ani o ríšsku marku väčšia, ako hodnota ich zlatých zubov či vrkoča ich vlasov.
Akú cenu má však z pohľadu súčasných opozičných navrhovateľov pracovno-právnych úprav na Slovensku dôchodca? Obávam sa, že o nič väčšiu. To, čo prezentuje vo svojich návrhoch súčasná opozícia, je v podstate masové ekonomické vyhladzovanie celej skupiny obyvateľstva. Vyžaduje si to naozaj abnormálnu až patologickú dávku neľudskosti vysloviť predpoklad, že ak sa zbavíme pracujúcich dôchodcov, vyriešime problém nezamestnanosti mladých. Prečo sa nezbavíme napríklad 50 percent „masmediálnych komunikátorov“ či absolventov čohosi, čo v konečnom dôsledku je pre prax a život absolútne zbytočné? Tiež by sme vyriešili nezamestnanosť tých istých mladých. Alebo sa zbavme všetkých rusovlasých, neblondiakov. Aj tak vyriešime nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku. Ale to už sme v ére koncentrákov. Ak pravica tvrdí, že keď povyhadzujeme zo zamestnaní drzých a nenažratých dôchodcov, ktorí tam „zaberajú lukratívne fleky“, zbavíme sa tak problému, mýli sa. Dôchodcovia – v realite neschopnosti vyžiť z dôchodkov, ktorých výška je úplne na chvoste v porovnaní s európskymi štátmi – sú nútení na dohodu alebo iba za dobré slovo sedieť v šatniach, na vrátniciach, v knižniciach, robiť informátorov, prípadne upratovať s vedrom a handrou v ruke. To naozaj niekto zo súčasných poslancov parlamentu chce tvrdiť, že toto sú tie miesta, ktoré oberajú mladých vysokoškolákov o živobytie? Ak áno, je to na vrátenie poslaneckého mandátu pre duševnú nespôsobilosť na právne úkony. Iba jeden efekt majú takéto vyjadrenia „zástupcov ľudu“. Roznecovať vášne a nenávisť v spoločnosti. Stavať proti sebe generácie, ktoré doteraz vždy, aj v tých najhorších časoch na Slovensku spolupracovali a podporovali sa navzájom. V tom najlepšom a tiež len veľmi ťažko ospravedlniteľnom prípade ide „iba“ o demagógiu. Ak nenecháme dôchodcom možnosť pri súčasnom náraste nákladov na všetko, vrátane zdravia, privyrobiť si, potom sa stávame spoluzodpovední za genocídu celej jednej generácie. Takúto spoluzodpovednosť musí civilizovaný človek dôrazne a nahlas odmietnuť!