Emil SEMANCO

Vyblafnúť na niekoho otázku, čo opúšťa nachmelený krčmu alebo na lavičke v parku si práve dopriava na slniečku dúšok čuča, už dopredu vylučuje od osloveného dajakú duchaplnosť alebo presvedčivý intelektuálny výkon. Navyše ak respondent aj svojím vzhľadom a zjavnými psychomotorickými dispozíciami dopredu signalizuje, že anketa pre neho dopadne nelichotivo, groteskne či znevažujúco.

Aj „normálny“ človek by mal v takom momente pred kamerou a mikrofónom problém. Videl som mnohých s diplomom, čo si v tej chvíli nevedeli spomenúť ani na číslo vlastného telefónu. A ak by tak náhodou nebolo, ešte stále je tu televízna strižňa, kde možno s ľuďmi a ich výpoveďami urobiť na obrazovke hotové čary, až sa – ako sme tomu vravievali – „vlastné ucho čuduje, čo vlastná huba vypovie…“

Presne preto som dlho televíznej brandži odolával a keď ma kolegovia a priatelia v STV presviedčali, aby som prišiel do partie, dlho som ich odbíjal, že sú iba kamuflážnici, viac za nich robí technika a triky (a v istom období aj inštrukcie zhora)… a že od poctivej novinárčiny majú ďaleko. Dal som sa prehovoriť a dodnes ľutujem. Nadlho a možno natrvalo som stratil o televízii ilúzie. Jedných z mojej spravodajskej družiny vyhnali do izolácie na 28. poschodie a mne v roku 1995 vo výpovednej lehote vyplatili trojmesačné odchodné vopred a zakázali aj vstup do Mlynskej doliny! No keď občas hľadím do televízora teraz, moja ľútosť nie je až taká veľká. Nazvať tú produkciu a vysielanie hnojiskom sa neodvážim. Hnoj je predsa len užitočný…  

A vidíte, trebárs taký pán Oliver. Ten si zo spodinovej, stupídnej a z dramaturgickej plytčiny urobil výnosnú živnosť a roky putuje s dekadentnou reláciou Aj múdry schybí či Dereš slovenskými televíziami ako moderátorský fénix – keď v niektorej zhorí, v inej opäť vstane z popola. Najnovšie – a to je už naozaj silná káva – v STV aj s požehnaním ministerstva kultúry, ktoré mu na t a k é t o šírenie vzdelanosti v slovenskej pospolitosti a na vytváranie obrazu o nej odkleplo takú štedrú podporu, že všetky spolky výtvarníkov by určite mali po starostiach na desaťročie!