MEDAILÓN

Emíliu „Milku“ Vášáryovú netreba predstavovať slovenskému divákovi. Pokiaľ si staršia generácia rýchlo spomenie na filmy Majster kat či Medená veža, tá najmladšia má Milku sprítomnenú z českých filmov Horem pádem či Nestyda.

Pripočítajme k tomu desiatky divadelných úloh a postáv v slávnych bratislavských „televíznych pondelkoch“, tak dostaneme obraz herečky, ktorá vždy bola esenciou ženy, čo je v dnešných bulvárnych časoch hviezd s ich škandálmi jav zasluhujúci si prinajmenšom pozornosť. Emília Vášáryová sa narodila v Hornej Štubni, ale detstvo prežila v Banskej Štiavnici, kde jej otec učil na gymnáziu. Pre „kádrové nedostatky“ otca nemohla študovať na vysokej škole a k herectvu sa dostala cez recitovanie. Na súťaži Hviezdoslavov Kubín si ju všimol predseda poroty a rektor VŠMU Andrej Bagar, ktorý jej dopomohol k tomu, aby mohla študovať herectvo. Už na škole bolo jasné, že v jej prípade ide o mimoriadny talent. Hneď po jej skončení v roku 1963 ju prijali na bratislavskú Novú scénu a v ďalšej sezóne sa stala členkou SND, kde pôsobí dodnes. Na našej prvej scéne vytvárala spočiatku najmä lyrické hrdinky, aby vzápätí ukázala, že má v sebe danosti stvárňovať aj postavy s dramatickým, až tragickým nábojom. Najmä v hrách Hamlet, Herodias či Antigona nenechala odbornú kritiku, ale najmä divákov na pochybách, že sa na našej divadelnej scéne objavila skutočná osobnosť. Nasledovali ponuky z filmu, kde si zahrala okrem iného po boku Jana Wericha a celej silnej generácie slovenských hercov. Herec a režisér Emil Horváth mladší adresoval Milke Vášáryovej takéto vyznanie: Tak ako podstatné mená skloňujeme v slovenčine podľa vzorov žena, ulica atď., profesia herečka by sa dala skloňovať podľa vzoru Emília Vášáryová. Naša herecká stálica sa v týchto dňoch dožila krásneho jubilea 70 rokov a isto nielen naša redakcia jej k tomu srdečne blahoželá.

(mab)