Ilustračné foto Foto: TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) – Desaťročnú povinnú školskú dochádzku má nahradiť povinné vzdelávanie, ktoré bude trvať 12 rokov. Deti tak začnú s povinným vzdelávaním už v piatom roku života a skončia ako 17-ročné. S takýmto návrhom prichádza ministerstvo školstva v rámci cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktoré predkladá na odbornú diskusiu.
Zmeniť sa má aj rozdelenie prvého a druhého stupňa na základných školách. Po novom by malo do prvého stupňa patriť prvých päť ročníkov a do druhého zvyšné štyri ročníky. „Zavedením povinnosti pre 5-ročné deti absolvovať vzdelávací program na úrovni predprimárneho vzdelávania v trvaní aspoň jedného roka pred nástupom do primárneho vzdelávania sa vytvárajú nové príležitosti na optimálny rozvoj 5- ročných detí, ktoré sú dnes oveľa zrelšie ako v minulosti, ale zároveň trpia mnohé z nich rôznymi špecifickými ťažkosťami,“ uvádza v dokumente rezort školstva.
Povinné vzdelávanie detí v piatom roku života by sa malo dať dvomi spôsobmi. A to buď v prípravných ročníkoch v základných školách, alebo v poslednom ročníku materskej školy. V tejto súvislosti chce štát garantovať dostupnosť miest v materských školách pre deti od troch rokov.
V rámci zmien by sa dieťa nemuselo vzdelávať iba v škole, ale možnosťou by bolo aj domáce vzdelávanie. Rodičia, ktorí sa rozhodnú vzdelávať svoje deti doma, by tak mohli robiť v rámci prvého stupňa základnej školy buď sami alebo prostredníctvom vzdelávacieho experta. Garantom kvality domáceho vzdelávania by mala byť škola, do ktorej je dieťa zapísané. „Škola plní voči domácemu vzdelávaniu nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň poskytuje deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu,“ navrhuje ministerstvo.
Zmenou by malo prejsť aj hodnotenie žiakov. Znížiť sa má dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok, ktorá podľa ministerstva neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom. „Uprednostňujú sa iné, opisné formy hodnotenia, ktoré umožňujú porovnávať aktuálnu úroveň vedomostí a zručností žiaka s jeho predchádzajúcou úrovňou. Dôraz sa kladie na priebežné, formatívne hodnotenie a v oveľa väčšej miere sa využíva aj neformálne hodnotenie žiakov,“ dodáva v dokumente rezort školstva.
