Mzdy rastú slimačím tempom
Ivan KRAJČOVIČ ‒ Graf: eures.sk
Ani v minulom roku sa nič nezmenilo. S výškou zárobkov sú slovenskí zamestnanci v priemerných ročných platoch stále na posledných miestach Európy. Nič na tom nezmenili vlády za posledné desaťročia a nič nenasvedčuje ani tomu, žeby v tomto roku nastal radikálnejší obrat.
Predbehli nás už aj Bulhari, Rumuni ‒ štáty, ktoré sa roky považovali za zaostalé. Pod nami sú podľa štatistiky Eurostatu Lotyši, Chorváti, Estónci a Maďari. Ide však iba o priemerný údaj za všetky profesie ‒ vrátane platov politikov…
- VEDÚ ŠVAJČIARI
Štatistika je vraj presný súhrn nepresných čísel. Tak treba brať aj prehľady. Eurostat skúma len zárobky obyvateľov Európskej únie, kým Európsky štatistický úrad celú Európu. Aj tak sa ich údaje niekedy až diametrálne líšia.Na čele podľa štatistík je Švajčiarska konfederácia s priemerným ročným platom takmer 86-tisíc eur. Zürich, Ženeva a Bazilej patria tiež do popredia štatistík z hľadiska kvality života, aj keď treba povedať, že sú tu aj jedny z najvyšších životných nákladov. Nasledujú ich Island a Luxembursko s platmi okolo 50-tisíc eur. Pre porovnanie ‒ priemerný čistý zárobok v rámci Európskej únie bol podľa Eurostatu 28 217 eur. Ten nedosahujú ani Taliani so zárobkom 24-tisíc eur alebo Španieli s platom 23 600 eur. Slabou útechou pre Slovákov je to, že za nami sú Turci a Bulhari s priemernými ročnými čistými príjmami okolo 9-tisíc eur. Podľa zisťovania Európskeho štatistického úradu najvyššie ročné priemerné zárobky mali zamestnanci na plný úväzok v Luxembursku ‒ 75 409 eur, Dánsku ‒ 65 666 eur, Belgicku ‒ 52 466 eur, Írsku ‒ 51 869 eur, a Rakúsku ‒ 50 849 eur. Pracujúci vrátane štátnych pozícií na Slovensku podľa tohto ukazovateľa v roku 2024 zarábali 17 359 eur ročne. Ak si poviete, že to je hlúposť, treba pamätať, že sa platy líšia aj od kvalifikácie, vzdelania, stupňa náročnosti vykonávanej práce, regionálnych rozdielov a podobne.
- KÚPNA SILA
Ak politici nevedia, ako sa vymotať z ekonomických problémov, vytiahnu formulku o kúpnej sile obyvateľstva. Preto chodia občas populisti s košíkom do Rakúska, Poľska, Maďarska a Česka a potom nás presviedčajú, že: aha, veď maslo je u nás najlacnejšie. Nuž, je i nie je. Štandard kúpnej sily (PPS) je umelo vytvorená menová jednotka, ktorá upravuje rozdiely v cenovej úrovni medzi krajinami. Hovorí o tom, koľko si za čistý zárobok môžeme v obchodoch kúpiť masla a iných potravín, ale aj koľko nás stojí prestavba domu, dovolenka, oblečenie či pivo v pohostinstve. V rebríčku Eurostatu sa toho veľa nezmenilo. Na prvých miestach je opäť Švajčiarsko. Keďže Švajčiarsko ako nečlenskú krajinu Európskej únie Eurostat nesleduje, treba sa spoľahnúť na iné zdroje. Podľa Federálneho štatistického úradu Švajčiarska zarábajú jeho obyvatelia v hrubom, prerátané zo švajčiarskych frankov, takmer sedemtisíc eur mesačne. Nasleduje Luxembursko, Dánsko, Belgicko a Írsko. Slovensko je na 31. mieste. Pred nami sú zase Bulhari, Maďari, Rumuni a, pravdaže, Česi. Aj keď nemajú ani euro a držia sa svojej koruny. Slovensko má priemerné ročné čisté zárobky na úrovni necelých 15-tisíc PPS.
- MINIMÁLNA MZDA
Opäť musíme siahnuť po inej štatistike, a to Európskeho štatistického úradu. Tu sa Slovákom možno trochu zdvihne sebavedomie, lebo za nami sú Rumuni, Lotyši, Maďari a Bulhari. Iba o päť eur pred nami sú Česi. Lenže… Krajiny ako Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nórsko platové minimum na celonárodnej úrovni neuvádzajú. Minimálne zárobky pre jednotlivé profesie tam určujú kolektívne zmluvy. V Rakúsku je podľa inej štatistiky minimálna mzda napríklad pre nekvalifikovaný personál v sektore hotelierstva a pohostinstva 1 950 eur… Európska komisia po dvoch rokoch handrkovania navrhla smernicu o minimálnej mzde, ktorú prijal Európsky parlament aj Rada EÚ. Do konca minulého roka ju mali členské štáty, teda aj Slovensko, zapracovať do svojej legislatívy. Napočudovanie sme to stihli. Do roka 2027 by sa mala minimálna mzda u nás priblížiť k sume tisíc eur.
