Peter JÁNOŠÍK
Deti oslavujú, žiaria, spievajú. Pohľadom na rozradostený detský spevácky súbor sa nám predstaví pokračovanie nášho života a piesne sú posolstvom našich predkov. Deti sú kvety zeme, majú osobitého ducha. Piesne, riekanky a rozprávky rozvíjajú ich myseľ i hravosť tým bezprostrednejšiu, čím istejšie je ich miesto v rodine. Každý ich úsmev je pre nás čarovný – nesmierne zvýši krásu vesmíru, hovorí indický duchovný učiteľ Sri Chinmoy.
Dieťa sa riadi svojím inštinktom a malým rozumom. Nám dospelým je dakedy zaťažko použiť rozum, a tak neúspech pri výchove bolí väčšmi nad iné bolesti. No aký strašný by bol svet, keby sa ustavične nerodili deti, ktoré so sebou prinášajú možnosť dokonalosti a nevinnosti. My im venujeme svoje sily. Mám v živej pamäti, ako som odprevádzal svoju dcéru na prijímačky na gymnázium. Ocitla sa v kruhu rozumovo nadaných piatakov, bola to veľká konkurencia, ale bolo ju treba uvítať. Veď každá krajina nadaných ľudí potrebuje. Dnes sú vtedajší uchádzači o gymnázium už na vysokých školách. Doviedla ich tam nielen ich prirodzenosť, ale aj výchova – sila rodičov sa odráža v deťoch.
Deklarácia práv dieťaťa hovorí, že rodina je základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie na rast a blaho detí, ktoré treba viesť k pripravenosti žiť v spoločnosti vlastným životom. Dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a právnu ochranu. Nie všade je to tak. Napríklad problém detských vojakov sa týka až 86 krajín alebo oblastí. Žijú v strachu a zabíjajú bez toho, žeby dostali šancu žiť. Inde namiesto školy tvrdo pracujú. A predsa naším cieľom je naučiť ich kultúrnemu správaniu a pokojnému spolužitiu s ostatnými v civilizovanej spoločnosti. Aby sme s českým spisovateľom Václavom Dušekom nemuseli povedať: Vieme len deti počať, ale potom nevieme, čo si s nimi počať.