Zhováral sa Emil SEMANCO
● Nedávno ste v kruhu rodiny a blízkych priateľov oslávili deväťdesiatku. Máte však za sebou len akýsi polčas osláv, lebo životné jubileum preklenie celý tento rok. Z dôveryhodných zdrojov vieme, že významné pocty vás očakávajú pri príležitosti blížiacich sa slovenských štátnych výročí a dejinných medzníkov. Čo vás v uplynulých dňoch potešilo?
Ja mám radosť z každého dňa, ktorý ešte môžem stráviť v ateliéri pri práci. Niekoľkonásobné fraktúry nôh aj nedávna operácia kolenného kĺbu mi už nedovoľujú dlhšie stáť pri modelárskom stojane. Sochy sa na zadku robiť nedajú. Aspoň ja to posediačky neviem... Lenže vy chcete niečo o radosti, nie o bolesti. Radosť mám z každej návštevy, čo ma neoberie o čas. Potešili ma desiatky gratulantov. Na moje narodeniny ich bolo v ateliéri vyše pol stovky, ale dosť ich prichádzalo počas celého mája aj predtým. Takže teraz som rád, keď je deň, že si môžem v pokoji a nerušene oddýchnuť pri tvorbe koláží. Aj keď si na pocty nepotrpím, veľmi oceňujem gesto Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia. Jej predstavitelia mi hneď začiatkom roka odovzdali medailu vykladanú tuším drahými kameňmi aj certifikát o čestnom titule s lichotivým poradovým číslom. To si veľmi vážim. Nemyslel som si, že raz budem akademik...
● Naše médiá túto skutočnosť nezaznamenali. Pre verejnosť ste najmä popredný sochár, tvorca monumentov, o ktorých sa stále vedú dramatické, odborné i laické polemiky ako v súčasnosti o súsoší štúrovcov. Štúrovej družine sa nevyhýbali a – ako vidno – stále nevyhýbajú protivenstvá času a zloby doby. Pravdaže, zasahujú aj vás – ako to nedávno pre naše noviny napísal dôverný znalec vašich životných osudov Ján Čomaj.
Je to skvelý novinár. Z mojich útržkovitých spomienok dokázal vymodelovať plastický obraz a zostaviť pútavé čítanie do dvoch memoárových kníh. Rovnako aj v reportáži pre SNN pri uvádzaní okolností a faktov, ktoré sú spojené s minulosťou a prítomnosťou môjho súsošia na Námestí Ľ. Štúra v Bratislave.
● A jeho budúcnosť...
Akosi sa zabúda, že do tej má čo povedať aj autor. A ja hovorím, že pokiaľ žijem, súsošie štúrovcov zostane tam, kde je!