Pred dvadsiatimi rokmi sme urobili jedno z najdôležitejších rozhodnutí v dejinách
Dušan D. KERNÝ
Slovenský štát má za sebou dve desaťročia samostatného jestvovania a aj všetko potrebné na úspešné prežitie. Konštatovalo to zhromaždenie účastníkov Kongresu slovenskej inteligencie. Zišlo sa pri príležitosti 20. výročia pamätného historického zhromaždenia Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch, ktoré bolo 30. mája 1992.
Do slovenského politického života vtedy vnieslo štátotvornú budúcnosť ako požiadavku dňa. Okolo stopäťdesiat predstaviteľov humanitnej a technickej inteligencie, podnikateľov a lekárov, ktorí sa na Donovaloch zišli, vyzvali vtedy na vytvorenie samostatného vlastného štátu. Vyvrcholili tým výzvy, ktoré zaznievali od marca roku 1990, keď takáto požiadavka po prvý raz zaznela na stretnutí predstaviteľov slovenského juhu v Šuranoch. Výzva Nechceme spoločný štát s vierolomným partnerom, chceme štát vlastný, ktorú formuloval na Donovaloch Roman Kaliský, zohrala však kľúčovú úlohu katalyzátora, zmenila názory občanov vo volebnom roku 1992.
Roman Kaliský, jedna z najväčších morálnych autorít na dnešnom Slovensku, mal na Donovaloch odvahu nazvať veci pravým menom. To mobilizovalo odvahu občana a voliča. Poslaním Kongresu slovenskej inteligencie, ako konštatuje historické vyhlásenie, je urýchliť dosiahnutie cieľa vytvoriť vlastný štát a aktívne zasahovať do slovenskej politiky. Pred dvadsiatimi rokmi sme urobili jedno z najdôležitejších rozhodnutí v dejinách. Tento najzávažnejší skutok stál za to, konečne sme pochopili, že slovenské prehry sú len naše prehry, a nemôžeme sa na nikoho vyhovárať, či sú to už Česi alebo Maďari, nesieme zodpovednosť sami za seba, pripomenuli si účastníci pamätného historického rozhodnutia. Zhromaždenie prijalo výzvu požadovať v terajšej diskusii o sviatkoch vytvorenie zjednocujúceho sviatku Dňa slovenskej nezávislosti.
Návrh znie určiť Deň slovenskej nezávislosti na 19. septembra – v tento deň v roku 1848 sa zrodila politická koncepcia slovenskej nezávislosti, vtedy neodvislosti od maďarskej vlády. Pokračovala tak v 19. ako aj 20. storočí až do roku 1992. Cez Pittsburskú a Clevelandskú dohodu slovenských a českých krajanov v USA o podobe novej, prvej ČSR, cez Žilinskú dohodu autonomistov v roku 1938, Vianočnú dohodu demokratov a komunistov v roku 1944, cez vytrvalé úsilia o federáciu v roku 1968 a odstránenie jej deformácií v roku1989 bola nepretržite prítomná v slovenskom politickom dianí.
■ SLOVENSKÝ ZROD
Cieľom návrhu KSI je teda pripomenúť dátum vstupu Slovenska do európskych dejín ako subjektu a zároveň vytvoriť zjednocujúci základ pre všetky vrstvy národa a spoločnosti na Slovensku. Zároveň v rámci veľkých európskych príprav pripomenúť si o niekoľko rokov historický dátum revolučného roka 1848 a pripraviť sa na to dôstojným slovenským vkladom. V Európe to bude najväčšia oslava, vtedy sa rozrumil feudálny poriadok a vznikla občianska spoločnosť a je to aj zrod slovenského spoločenstva.
Na zhromaždení pri 20. výročí historického Kongresu KSI na Donovaloch zaznela aj výzva vrátiť sa k zjednocujúcemu postoju Romana Kaliského, priameho účastníka Slovenského národného povstania – vtedy to bola slovenská vlastenecká vojna proti nemeckej okupácii a nemeckému fašizmu. S touto výpoveďou svedka a vysokej morálnej autority treba pristupovať aj k ucteniu si tohtoročného výročia SNP ako sviatku slovenského vlastenectva a najväčšieho, najmasovejšieho ozbrojeného vystúpenia Slovákov v dejinách, ktoré sami zorganizovali a sami uskutočnili. SNP – ako slovenská vlastenecká vojna proti fašizmu.
■ DRUHÝ ŠTEFÁNIK
Zhromaždenie priamych účastníkov bolo myšlienkovo mimoriadne bohaté a emocionálne výnimočné. Nešlo len o osobné svedectvá, ale aj svedectvá o historických faktoch, reáliách. Opakovali sa výzvy na kritické zhodnotenie skutočného priebehu rokov 1989 – 1992 a kritickej analýzy aj postupu konkrétnych osôb.
Osobitne výrazne zaznela pripomienka postoja a osudu 76 poslancov federálneho zhromaždenia, ktorí svojím stanoviskom dali základ ústavnému, demokratickému a kultúrnemu vzniku dvoch štátov z bývalej federácie vo vystúpení tohtoročného osemdesiatnika, priameho svedka, poslanca FZ ČSFR Jána Smolca. Zhromaždenie si vypočulo aj návrat k téze Imricha Kružliaka. Ten hovoril o mimoriadnej zásluhe Svetového kongresu Slovákov, ktorý vznikol v roku 1976, teda dlho pred Chartou 77. Jeho predsedu Štefana Romana treba považovať za druhého Štefánika, lebo na vystúpení pred európskych zhromaždením v Štrasburgu sa v roku 1976 dožadoval samostatného zastúpenia Slovenska, keď sa s ostatnými národmi vymaní z vtedajšej neslobody. K bohatému priebehu a vystúpeniam jednotlivých účastníkov – svedkov dejinnej udalosti, sa osobitne vrátime v najbližších číslach Slovenských národných novín.