Ivan BROŽÍK

Predsedníčka vlády, ktorá mala mandát do marcových volieb, pani Iveta Radičová, v týchto dňoch vyslovila čosi do marca v jej politickom tábore a voličskej základni takmer nevysloviteľné. A to, že s tou demokraciou „demokratov“ to nebolo až tak kóšer. Kedysi dávno, v zlatej ére dzurindizmu na Slovensku sa ma istý, v politickom zákulisí mimoriadne proaktívny pán s nadštandardnými kontaktmi na Washington a Tel Aviv spýtal „na ktorej strane som“.

Bez váhania a s hrdosťou som mu odpovedal – naľavo od stredu. „Fúúúúúj“, znela odpoveď. A odvtedy som pre toho pána a jeho názorových súkmeňovcov čosi ako svrab alebo prinajmenej vyrážka. Tých „fúúúúúj“ si vypočuli kritici Dzurindovho modelu demokracie vyše hlavy. Jeho prívrženci neraz v duchu politického fanatizmu sami seba vyhlásili za najčistejších, najmorálnejších, najmúdrejších a najdemokratickejších. Ostatných okamžite onálepkovali značkou mentálnej spodiny národa. A to za výdatnej politickej propagandy, s ktorou prenikli ako červotoče do všetkých médií, vrátane verejnoprávneho. Logicky sa preto časom v médiách „zabudlo“ na kauzu podplácania novinárov, ktorej protagonistom bol práve najväčší „demokrat“. Ale vráťme sa k pani Radičovej a jej aktuálnemu hodnoteniu úrovne demokracie v jej vlastnom politickom tábore.  Slovenská politika je v jej hodnotení „stále príliš mocenská a nevraživá, a chýba v nej tolerancia a snaha riešiť problémy slušne“. Iveta Radičová sa netají tým, že „sprievodným javom takéhoto štýlu politiky sú spory a hašterenie, ako aj pravidlo, že víťaz berie všetko“. Radičová konštatuje, že práve tieto neduhy predvádzala koalícia stredopravých strán, ktorej vládu až do októbrového pádu viedla. Takže, kde tu je to „fúúúúúj“?